U vadajomach Biełarusi vada prahrełasia da tempieratury Azoŭskaha mora
Navat na Čornym mory ŭ Krymie siońnia vada chaładniejšaja.
Tempieratura vady na rekach i ŭ vadajomach Biełarusi prahrełasia da 25 hradusaŭ,paviedamiła načalnik adździeła hidrałahičnych prahnozaŭ Respublikanskaha hidramieteacentra Maryna Nahibina.
Pavodle słoŭ śpiecyjalista, takoj ciopłaj vada ŭ pačatku leta byvaje tolki na kurortach Kryma, Čornaha i Azoŭskaha moraŭ. Naprykład, na Azoŭskim mory siońnia z ranicy tempieratura vady składała ad 22 da 24 hradusaŭ ciapła, na ŭźbiarežžy Čornaha mora — plus hradusy 20–23.
«U nas vada ŭ rekach i vadajomach navat ciaplejšaja (20–25 hradusaŭ).
Zaraz na Minskim mory tempieratura vady składaje plus 23 hradusy, u voziery Narač — 20 hradusaŭ, Vilejskim vadaschoviščy (Minskaja vobłaść) — plus hradus 21, Čyhirynskim vadaschoviščy (Mahiloŭskaja vobłaść) — 23 hradusa. Ale heta tempieratura vady na 8 hadzinu, a ŭ dzionnyja hadziny vada jašče prahrejecca i dasiahnie maksimalnych značeńniaŭ da hadzin 14–18.
Zvyčajna ŭ červieni siaredniamiesiačnaja tempieratura vady znachodzicca ŭ miežach 18–20 hradusaŭ»,— rastłumačyła śpiecyjalist.
Kamientary