Sport33

Suvienirnaja krama futbolnaj fiederacyi budzie kaštavać $1,5 miljona

Chto, zhodna z prahramaj raźvićcia futboła na 2011-2015 hady, patracić $1 miljon na štučnyja pali, jakija kaštujuć $350 tysiač?

Sama prahrama była anansavanaja jašče ŭ pačatku hoda, ale padrabiazny kaštarys tady nie byŭ ahučany. Hramadskaja ŭvaha skiravałasia na pastaŭlenyja mety. Nahadajem, što

biełaruskich futbalistaŭ abaviazali prabicca na čempijanat śvietu-2014
(apiaredziŭšy Francyju ci Ispaniju), a taksama zaniać adno z dvuch pieršych miescaŭ u adboračnym turniry da čempijanatu Jeŭropy-2016. Adnak, aproč abiacanych pieramoh, varta pahavaryć i pra košt ich dasiahnieńnia. U kankretnych ličbach.

Vykanańnie prahramy całkam kaštuje 1,4 tryljona rubloŭ. Kali pieravieści hetuju sumu ŭ bolš tryvałuju valutu, vychodzić $167 miljonaŭ.
Pa respublikanskim biudžecie prahrama ŭdaryć słaba — adtul vydzielicca mienš za 1% ad ahulnaha finansavańnia. 45% vydatkaŭ laža na miascovyja biudžety, a 54% — na lubimyja čynoŭnikami «inšyja krynicy». U bolšaści vypadkaŭ pad imi razumiejucca ŭłasnyja srodki spartyŭnych arhanizacyj.

Takim čynam, jakaja infrastruktura źjavicca dla raźvićcia futboła ŭ krainie? I — hałoŭnaje —

kolki heta budzie kaštavać?

Pik rekanstrukcyj na Hrodzienščynie

Novych stadyjonaŭ zbudujuć šeść. Jany paŭstanuć u Barysavie, Ivacevičach, Maładziečnie, Minsku i Cichiničach. Hałoŭnaje pytańnie — čamu mienavita Cichiničy? Heta ahraharadok za 20 km ad Rahačova, jaki, praŭda, źjaŭlajecca centram miascovaha kałhasa. U im užo pabudavali haścinicu (praŭda, jakasnaj darohi da Cichiničaŭ dahetul niama), da kanca 2011 hoda musiła zapracavać i futbolnaje pole z štučnym pakryćciom za $200 tysiač. Darečy,

pikantnaści prahramie dadaje toj fakt, što jana, choć i pryniataja 29 śniežnia 2011 hoda, abaviazała zdać šerah abjektaŭ da 31 śniežnia 2011 hoda.

U Minsku ž pabudujuć da 2014 hoda spartyŭna-azdaraŭlalny kompleks «Skvič» za $50 miljonaŭ. Hrošy daduć inviestary. U kompleksie budzie stadyjon na 6 000 čałaviek, futbolny maniež i dva poli z štučnym pakryćciom. Taksama ŭ stalicy za dva bližejšyja hady stvorać techničny centr padrychtoŭki nacyjanalnych zbornych za $5 miljonaŭ. Srodki vydzialaje futbolnaja fiederacyja.

Što da rekanstrukcyi, dyk taki los napatkaje 22 stadyjony pa ŭsioj krainie, pryčym raŭnamiernaści nie bačna zusim. Naprykład,

na Brestčynie adramantujuć tolki adzin stadyjon, a na Hrodzienščynie ažno vosiem —
u Astraŭcy, Voranavie, Dziatłavie, Zelvie, Iŭi, Mastach, Navahrudku i Ščučynie. Kožnaja z rekanstrukcyj budzie kaštavać miascovym biudžetam kala $35–40 tysiač.

Futbolnyja maniežy, padobnyja na toj, što jość u Minsku, miarkujecca pabudavać va ŭsich abłaściach, aproč Homielskaj. I znoŭ źviartaje na siabie ŭvahu kaštarys.

Maniež z trybunami na 3500 čałaviek u Mahilovie chočuć pabudavać za $6 miljonaŭ, a zbudavańnie takoha kštałtu ŭ Hrodna, navat ź mienšymi trybunami, abydziecca ŭ $18 miljonaŭ.

Plažnaja Biełaruś

Asablivaja ŭvaha nadadzienaja raźvićciu futbolnych surahataŭ — plažnaha futboła i mini-futboła. Ułady spadziajucca, što biełaruskija zbornyja ŭ hetych nie nadta raspaŭsiudžanych u śviecie vidach sportu zmohuć vyrvacca ŭ lidary.

Zrešty, razraŭniać placoŭku na plažy i pastavić varoty kaštuje nie nadta doraha, ale kolki mienavita — nichto nie viedaje. Bresckija ŭłady acanili takuju pracu ŭ $1200 i płanujuć vykanać jaje ŭ Breście, Ivacevičach, Kobrynie i Pružanach. A voś

Mahiloŭski abłvykankam źbirajecca na abstalavańnie takich samych paloŭ u Mahilovie, Kiraŭsku i Horkach patracić pa $3600!

Uźnikaje ŭražańnie, što prahrama rychtavałasia pochapkam, bo ahulnaha padychodu da jaje składańnia nie było. Naprykład, asobnymi punktami iduć budaŭnictva futbolnych paloŭ i budaŭnictva placovak (i pieršyja, i druhija — z štučnym pakryćciom). U vyniku homielskija i mahiloŭskija ŭłady ŭsie svaje abjekty nazvali «palami», a viciebskija i minskija — «placoŭkami».

Ale za takoj błytaninaj chavajucca i patencyjnyja finansavyja machinacyi. Budaŭnictva dziesiaci placovak u roznych nasielenych punktach, a taksama niekalki placovak u Minsku kaštujuć $350 tysiač. A ŭ punkcie «vynik» prahrama prosić bolš za $1 miljon!
Roźnica ŭskładajecca na «ŭłasnyja srodki».

Miljonnyja suvieniry

Astatniaja častka prahramy pryśviečanaja arhanizacyi spabornictvaŭ, kursaŭ pavyšeńnia kvalifikacyi i mierapryjemstvaŭ pa papularyzacyi futboła. Na bolšaść ź ich finansavaja spravazdača nie pradastaŭlajecca. Asablivuju cikavaść vyklikaje stvareńnie płatnaha futbolnaha telekanała. Zadača ŭskładzienaja na Biełaruskuju fiederacyju futboła.

Narešcie, hetaja ž arhanizacyja daść usim biełarusam uroki «aščadžeńnia», kali, jak praduhledžana prahramaj,

vykładzie $1,5 miljona (!) na stvareńnie «kramy suvienirnaj pradukcyi».
Hrošy na hetuju zadaču buduć raŭnamierna vydatkoŭvacca na praciahu ŭsich nastupnych hadoŭ.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Prapahanda rychtuje hramadstva da zahadkavaj «praciahłaj kamandziroŭki» Łukašenki23

Prapahanda rychtuje hramadstva da zahadkavaj «praciahłaj kamandziroŭki» Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Orden Biełaha Arła, jaki zabrali ŭ Zialenskaha, viarnuŭsia ŭ Polšču. Što ź im budzie ciapier?4

U Krymie zdaryłasia maštabnaje adklučeńnie śviatła6

Dla ramontu mosta kala płoščy Pieramohi budzie pierakryty praśpiekt Niezaležnaści

Čamu ŭ Minsku nie pabudujuć mietro ŭ «Paŭnočny Bierah»?14

Pačaŭ chamić: siamiejnaja para ŭ Biełarusi admoviłasia ad 16‑hadovaha syna2

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?64

Prezidentka Mieksiki zaprasiła znakamituju kačku Mierlin da siabie ŭ pałac, a taja dzieŭbanuła jaje ŭ ruku

Lepielskaja sudździa Kručynina, jakaja represavała miedykaŭ, pastara, ratavalnikaŭ, zvolniłasia pa ŭłasnym žadańni8

60‑hadovuju sudździu z Oršy, datyčnuju da palityčnych represij, vyhnali za surjozny zalot2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahanda rychtuje hramadstva da zahadkavaj «praciahłaj kamandziroŭki» Łukašenki23

Prapahanda rychtuje hramadstva da zahadkavaj «praciahłaj kamandziroŭki» Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić