Hurt znachodzicca ŭ turne pa Zachodniaj Jeŭropie.
U miežach turne pa Jeŭropie
Bad Hodeśbierh — bahaty pryharad Bona, byłoj stalicy FRH i
Tamu huk nie łunaŭ u pavietry, što dla «Trojcy» vielmi važna. Akrom taho,Adznačym, što chramavaja akustyka cudoŭna pasavała muzycy, što hraje Ivan Kirčuk i kampanija. Padčas niadaŭniaje restaŭracyi ŭ stohadovym budynku azdobili stolu j častku ścienaŭ hukaizalacyjnymi panelami.
śpiecyjalna da kancerta arhanizatary nadrukavali prahramki, dzie dla niamieckaj publiki trapna tłumačyŭsia sens archaičnych biełaruskich piesień.Spadar Kirčuk u dzivosnaj kašuli i na fonie aśvietlenych viečarovym soncam vitražoŭ adrazu zadaŭ ton kłasičnaha kamiernaha kancerta. Adnak heta nie spyniła hledačoŭ, i pad kaniec vystupu asabliva ŭražanyja adplasvali ŭ takt.
Jak raspavioŭ adzin z hledačoŭ, biełarus Maciej Dymka, zvyčajna jon chodzić na kancerty «Trojcy» nie tolki kab pasłuchać muzyku, ale i kab naviedać svojeasablivuju lekcyju Ivana Kirčuka: «Ale spadar Kirčuk na hety raz maŭčaŭ. Paśla nievialičkaha ŭstupnaha słova arhanizataraŭ vyjšła „Trojca“ dy adrazu raspačała samuju žyvuju častku prahramy — „Rodzie“, „Zimačka“, „Kozka“. U mianie pytalisia: „Čamu ludzi nia tančać? Chiba možna stryvać na takim kancercie?“ Ja paciskaŭ plačyma. Niemcy vakoł mianie aktyŭna kačali nahami ŭ takt. Asablista ja nikoli nie ŭsprymaŭ „Trojcu“ „tancavalnym“ hurtom, jak, naprykład, „Pałac“. Ale adčuvańnie, što znachodzišsia ŭ carkoŭnym pamiaškańni, niejak skoŭvała. Nie chaciełasia abrazić haspadaroŭ… Ale
«Trojca» praciahvaje svoj tur i čakaje vas na svaich vystupach:
26 lipienia — Alte Kelter, Korb, Niamieččyna
27 lipienia — Teatro Di Capua, Embrach, Ciurych, Šviejcaryja
28 lipienia — Yegudi Menuhin Forum Bern, Biern, Švajcaryja
30 lipienia — Varšava, Polšča
Kamientary