Prakuratura maŭčyć
My tak i nie dačakalisia reakcyi Hieneralnaj prakuratury RB na našu Zajavu adnosna faktaŭ vajennych złačynstvaŭ savieckich partyzanaŭ suprać cyvilnaha nasielnictva na terytoryi Słonimščyny ŭ 1943 hodzie (hladzi numar «NN» ad 11 traŭnia 1998). Miesiac, na praciahu jakoha prakuratura musiła dać nam adkaz, praminuŭ. Reakcyja — maŭčańnie.
Nivodzin z nazvanych nami faktaŭ nia byŭ abvierhnuty. My viedajem, što prakuratura pravodziła svajo daśledavańnie słonimskich faktaŭ, i fakty paćvierdzilisia. Nahadajem, što hod tamu prakuratura aficyjna papiaredziła «Našu Nivu» za publikacyju hetych samych faktaŭ. Siońnia jurydyčnaja siła taho papiaredžańnia vyhladaje pryvidna. Padobna, što my majem spravu navat nie ź niespraviadlivaściu, a z pravavym nihilizmam ustanovy, čyja najpieršaja zadača — zabiaśpiečvać u krainie pravavy paradak.
Naša Zajava była vyklikana hramadzianskaj i prafesijnaj pazycyjaj. Materyjały, jakija my źbirajem u Archivie Najnoŭšaj Historyi, raspaviadajuć pra małaviadomyja i časta žachlivyja epizody biełaruskaj historyi XX st. Chto maje prava chavać ad naroda i ad suda fakty źvierskich zabojstvaŭ vajennaha času — złačynstvy, jakim niama terminu daŭnaści? Zdavałasia, chto zaŭhodna, ale nie prakuratura. Tym bolš, što abaviazkova reahavać na zvaroty presy publična abaviazaŭ jaje prezydent, padpisaŭšy sioleta ŭviesnu adpaviedny ŭkaz.
Takim čynam, nie znajšoŭšy vodhuku ŭ krainie, my musim apelavać da mižnarodnaha zakanadaŭstva. Pavodle Statuta Mižnarodnaha vajennaha trybunału 1945 hodu ŭsio, što adbyvałasia ŭ vioscy Jakimavičy Słonimskaha rajonu na praciahu 1943 hodu naležyć kvalifikavać jak vajennyja złačynstvy i złačynstvy suprać čałaviečnaści:
«— vajennyja złačynstvy, a mienavita: parušeńnie zakonaŭ i zvyčajaŭ vajny. Da hetych parušeńniaŭ adnosiacca zabojstvy, katavańni albo vyvad u rabstva ci dla inšych metaŭ hramadzianskaha nasielnictva akupavanaj terytoryi... rabavańnie hramadzkaj ci pryvatnaj ułasnaści; biassensavaje razbureńnie haradoŭ i viosak; spustašeńnie, nieapraŭdanaje vajennaj nieabchodnaściu, dy inšyja złačynstvy;
— złačynstvy suprać čałaviečnaści, a mienavita: zabojstvy, źniščeńni, zaniavoleńnie, ssyłka dy inšyja žorstkaści ŭ adnosinach da hramadzianskaha nasielnictva da ci pad čas vajny.... jakija padlahajuć jurysdykcyi Trybunału niezaležna ad taho, ci jość hetyja dziejańni parušeńniem unutranaha prava krainy, dzie jany byli ździejśnienyja, ci nie».
Užo pavodle Rezalucyi 3074 (XXVIII) Hieneralnaj Asamblei AAN ad 3 śniežnia 1973 hodu «Pryncypy mižnarodnaha supracoŭnictva adnosna vyjaŭleńnia, aryštu, vydačy i pakarańnia asobaŭ, jakija pavinnyja ŭ vajennych złačynstvach i złačynstvach suprać čałaviectva» «vajennyja złačynstvy i złačynstvy suprać čałaviectva, kali b i dzie b jany ni ździajśnialisia, padlahajuć raśśledavańniu, a asoby, u adnosinach da jakich majucca dokazy ŭ ździajśnieńni takich złačynstvaŭ, — rosšuku, aryštu, pryciahnieńniu da sudovaj adkaznaści i, u vypadku pryznańnia ich vinoŭnymi, pakarańniu».
«Kanvencyja pra nievykarystańnie terminu daŭnaści da vajennych złačynstvaŭ i złačynstvaŭ suprać čałaviectva», pryniataja rezalucyjaj 2391 (XXIII) Hieneralnaj Asamblejaj AAN 26 listapada 1968 h., jurydyčna zamacavała pryncyp, pavodle jakoha «nie isnuje terminu daŭnaści adnosna vajennych złačynstvaŭ i złačynstvaŭ suprać čałaviectva», a taksama zabiaśpiečyła «paŭsiudnaje vykarystańnie hetaha pryncypu».
Kanvencyja robić spasyłku na vielmi važny dla nas pryncyp: «efektyŭnaje pakarańnie za vajennyja złačynstvy i złačynstvy suprać čałaviectva jość važnym faktaram u spravie papiaredžańnia takich złačynstvaŭ, abarony pravoŭ čałavieka i asnoŭnych svabodaŭ, umacavańnia davieru, padtrymki supracoŭnictva pamiž narodami dy zabieśpiačeńnia mižnarodnaha miru i biaśpieki».
Biełaruskaje hramadztva maje svaje šlachi pieraadoleńnia mižnarodnaj izalacyi — heta vykarystańnie mižnarodnych zakonaŭ. Vystupiŭšy suprać pravavoha nihilizmu ŭładaŭ, mahčyma adnačasova ŭmacavać pravavoje pole ŭ samoj Biełarusi.
Aleh Dziarnovič
Kamientary