Archiŭ

BIBLIJATEKA

№ 21 (178), 22 — 28 traŭnia 2000 h.


 BIBLIJATEKA

 

Martyraloh

Marakoŭ Ł. Vyniščeńnie: Represavanyja biełaruskija litaratary. Daviednik. Miensk: Lit.-mast. fond «Nioman», 2000. — 200 s. Nakład 50 as.

ISBN 985-6555-02-9

Kaštoŭnaść novaj knihi Leanida Marakova biassprečnaja. Heta kataloh źviestak pra represavanych (u bolšaści ŭžo niežyvych) biełaruskich litarataraŭ ź maksymalna ścisłaj, ale kaštoŭnaj infarmacyjaj: žanr dziejnaści litaratara, data jaho naradžeńnia, daty aryštaŭ, data śmierci, miesca śmierci (abo pražyvańnia). Na žal, niama hrafy «miesca pachavańnia». Jomisty pieršapačatkovy śpis litarataraŭ paśla ŭ knizie paŭtorany jašče try razy: pavodle dataŭ naradžeńnia, pavodle dataŭ aryštaŭ, pavodle dataŭ śmierci. Dla čytača taki čaćviarny paŭtor zručny, značyć, apraŭdany.

Jak vynikaje z pradmovy, metaj knihi było pakazać adviečna varožaje staŭleńnie ŭładaŭ (rasiejskich carskaj i savieckaj, polskaj i niamieckaj) da biełaruskaha drukavanaha słova i jaho stvaralnikaŭ. Tak by mović, paet u Biełarusi — bolšy za paeta, heta — palityčny złačyniec. U časie pracy nad vydańniem aŭtar vyrašyŭ nie abmiažoŭvacca našym stahodździem, ale zachapić i XIX st. Termin «biełaruskija litaratary» traktujecca vielmi šyroka: heta roznaplamiennaja intelihiencyja, što paciarpieła za pisańnie tekstaŭ u Biełarusi. Jość tut žydoŭskija piśmieńniki, historyki Pavieł Horyn, Uładzimier Pičeta, Vital Siarbienta, dyryžor i kampazytar Uładzimier Teraŭski, dziejač dysydenckaha ruchu Michaś Kukabaka, mitrapalit Melchisedek, kardynał Kazimir Śviontak, hieohraf Jan Čerski i inšyja. Ci sapraŭdy ich možna nazvać litaratarami? Hetyja akaličnaści treba ŭličvać pry padviadzieńni statystyki vajny suprać biełaruskaha słova i dumki ŭ XX st.

Kali aŭtar vyrašyŭ pryvieści źviestki pra represii ŭ XIX stahodździ, dyk, moža, varta było iści i hłybiej — u XVIII, XVII, XVI st. i h.d. Pieršuju achviaru pakazać ciažka. Mahčyma, im byŭ mitrapalit Hierasim, spaleny kniaziem Śvidryhajłam u 1435-m. XVI st. azmročyłasia raspravaj nad publicystam Ivanam Pieraśvietavym. Biełarus, jon aśmieliŭsia davać parady caru Ivanu Žachlivamu i prapaŭ, jak u vadu ŭpaŭ. Kryvavaje XVII st. zabrała žyćci carkoŭnika Apanasa Filipoviča i biazbožnika Kazimira Łyščynskaha. Hetyja paciarpieli ad «svaich», a Adam Dłužyk-Kamienski (pavodle niekatorych źviestak — biełarus) — ad maskaloŭ. Jon staŭ pieršym «padarožnikam» nie pa svajoj voli pa Sibiru, jaki apisaŭ hetuju ziamlu ŭ memuarach. Sumnuju tradycyju praciahnuŭ u XVIII st. Juzaf Kopać, kaściuškaŭski paŭstaniec, jaki, dziakujučy ŭschodniamu susiedu, dobra aznajomiŭsia ź ziamloj Kamčatkaj i daŭ pieršaje jaje apisańnie.

Z asobaŭ XIX st. uvahi zasłuhoŭvaje adzin ź pieršych biełaruskich falklarystaŭ Kanstancin Radzivił, jaki byŭ aryštavany ŭ suviazi sa spravaj dziekabrystaŭ. U XX st. ž viałasia tatalnaja vajna suprać dumki, dokaz tamu — sama kniha Ł.Marakova. Admietna, što śpis achviaraŭ u niekalki socień čałaviek nia poŭny, i aŭtar praciahvaje svaju pracu. Siarod nieadznačanych achviaraŭ jość vielmi viadomyja litaratary (niebiełaruskamoŭnyja): Alena Skirmunt, mastačka, aŭtar dziońnika «Z žyćcia lićvinki» (aryštavanaja ŭ 1863 hodzie), Hienryk Skirmunt, kampazytar i paet (rasstralany savietami ŭ 1939 hodzie), niadobraj pamiaci baćka i syn Łuka i Ivan Sałanievičy (aryštavanyja ŭ 1933—34 hadach). U knihu čamuści nia trapiła ci nie apošniaja achviara ŭładaŭ, paet Słavamir Adamovič.

Niekatoryja źviestki patrabujuć udakładnieńnia. Ihnat Anacevič pamior u 1845 hodzie ŭ Pieciarburhu jak volny čałaviek, choć raniej i vysyłaŭsia. Vacłava Łastoŭskaha sapraŭdy rasstralali ŭ Saratavie. Zatoje ŭ dačynieńni da Vacłava Ivanoŭskaha słova «rasstralali» nie padychodzić. Jon sapraŭdy zahinuŭ ad strełaŭ, ale nia kata, a terarysta, i, byccam, padbuchtoranaha niemcami. Zusim nie paznačanyja represii ŭ dačynieńni da jaho, a ŭ 1919 hodzie jon źviedaŭ aryšt ad balšavikoŭ. Tadevuš Korzan byŭ aryštavany tolki adnojčy, u 1859 hodzie, a ŭ 1861 hodzie vysłany. Niekatoryja daty patrabujuć pravierki. Uvohule kniha vyznačajecca dastatkovaj paŭnatoj i dakładnaściu. Škada tolki, što jaje nakład małavaty.

Valery Paźniakoŭ

 

Kamocki piaje malitvy

Aleś Kamocki, «Psalmy», 2000, Magton recards

Na styku roku, folku, džazu, bardaŭskaj pieśni ŭ Biełarusi źjaŭlajucca prahramy novaj chryścijanskaj muzyki — letašni kaladny prajekt «Śviaty viečar», albom chryścijanskich śpievaŭ «Zazirni ŭ nieba» hurtu «Zołak». Z hetaha šerahu i novy albom «Psalmy» Alesia Kamockaha na biblejnyja radki ŭ pierakładzie na biełaruskuju Ryhora Baradulina.

Słova «psalmy» pachodzić ad hreckaha «psalmas» — uračysty relihijny śpieŭ, malitva. Paetyčnaja forma i metar psalmaŭ hruntujucca na syntaksyčnym paraleliźmie — varyjacyjach adnoj i toj samaj temy, albo na vykazvańniach, jakija sensava padparadkoŭvajucca adno adnamu. Kniha psalmaŭ, napisanaja carom Davydam, naličvaje 150 tvoraŭ. Skaryna ŭ pradmovie da «Psałtyru» adznačaŭ: «Psałam žastokaje serca miakčyć i ślozy ź jaho, jakaby sa istočnika izvodzić». Psalmy pierakładali Simiaon Połacki, Ivan Łuckievič, Vasil Siomucha i voś — Ryhor Baradulin.

Raspačynajecca dysk malitvaj «Ojča naš». Dalej — kala dvaccaci trekaŭ, na dva ź jakich zapisana pa dźvie ci try muzyčna-paetyčnyja temy. Aleś spačatku cytuje toj ci inšy psalm u pierakładzie I.Łuckieviča, a potym śpiavaje adpaviednuju muzyčnuju versiju na vieršy Baradulina. Jość na dysku j hitara Kamockaha. Jana nahadvaje tut pieršy psalmovy intrument — arfu.

Kampakt-dysk i kaseta A.Kamockaha na vieršy R.Baradulina «Psalmy» — nasupierak tamu, što pamyłkova była pisała «NN» — byli vydadzienyja ŭ Polščy pry padtrymcy Centru Hramadzianskaj Adukacyi «Polšča-Biełaruś» i Biełaruskaha Abjadnańnia Studentaŭ. Aformlenyja jany tvoram dački paeta — Iłony Baradulinaj.

Da Boha źviarnucca z malitvaj zališnim nikoli nia budzie...

Anatol Mialhuj

 

Novyja knihi, dasłanyja ŭ redakcyju

Frahmenty filazofii, kulturalohii, litaratury. № 3—4, 1999. — Miensk, 1999. — 288 s. ISBN 9955-437-02-2

Temaj toŭstaha numaru almanachu stała «Krytyčnaje myśleńnie».

U.Šielichin. Sierdcie pomnit: Albom-kniha. — Miensk: vydaviectva «Čatyry čvertki», 2000. — 224 s., ił. — Nakład 3000 as. ISBN 985-6089-51-4

Kolišni dyktar biełaruskaj televizii j radyjo, artyst Uładzimier Šalichin zhadvaje pra svaje sustrečy z znakavymi fihurami biełaruskaj, savieckaj i suśvietnaj kultury: ad Michasia Zabejdy-Sumickaha j Łarysy Aleksandroŭskaj da Mścisłava Rastrapoviča j Michaiła Bajarskaha.

IV Mižnarodnyja Kiryła-Miatodaŭskija čytańni, pryśviečanyja Dniam słavianskaha piśmienstva j kultury: Matarjały čytańniaŭ (Miensk, 24—26 traŭnia 1998 h.). U 2 č. Č. 1 / Eŭrapiejski humanitarny ŭniversytet, Biełaruski ŭniversytet kultury; Red. kalehija: A.Biendzin (adkazny redaktar) dy inš. — Miensk: Biełaruski ŭniversytet kultury, 1999. — 162 s. — Nakład 200 as.

IV Mižnarodnyja Kiryła-Miatodaŭskija čytańni, pryśviečanyja Dniam słavianskaha piśmienstva j kultury: Matarjały čytańniaŭ (Miensk, 24—26 traŭnia 1998 h.). U 2 č. Č. 2/ Eŭrapiejski humanitarny ŭniversytet, Biełaruski ŭniversytet kultury; Redakcyjnaja kalehija: A.Paźniakoŭ (adkazny redaktar) dy inš. — Miensk: Biełaruski ŭniversytet kultury, 1999. — 192 s. — Nakład 200 as.

Siarod inšych matarjałaŭ zbornika varta vyłučyć tekst A.Biendzina «Rasiejskaja pravasłaŭnaja carkva j prablema biełaruskaha nacyjanalizmu (pačatak XX st.)».

Bieraściejski chranohraf: Zbornik navukovych pracaŭ. Vyp.2. — Bieraście: Vydaviectva S.Łaŭrova, 1999. — 400 s. — Nakład 100 as. ISBN 985-6371-54-6

Źmieščanyja pracy bieraściejskich, inšych biełaruskich, rasiejskich, łatyskich dy ŭkrainskich daślednikaŭ z historyi Biełarusi j Bieraścia. Najcikaviejšy matarjał — artykuł E.Jakabsona z Ryhi «Łatvija j Biełaruś. Pačatak dačynieńniaŭ (1919—1920)» — pra sprobu Ŭradu BNR z dapamohaju Łatvii adnavić svaju ŭładu ŭ krainie j staŭleńnie łatyskich uładaŭ da prablemaŭ Biełarusi.

Z historyi viakoŭ i pakaleńniaŭ Iviejskaha kraju: Matarjały navukova-praktyčnaj krajaznaŭčaj kanferencyi / Pad redakcyjaj I.Kreń. — Horadnia: Haradzienski dziaržaŭny ŭniversytet, 1999. — 256 s. — Nakład 2500 as. ISBN 985-417-145-0

Ł.Rakava. Tradycyi siamiejnaha vychavańnia ŭ biełaruskaj vioscy. — Miensk: Uradžaj, 2000. — 111 s.: ił. — Nakład 2000 as. ISBN 985-04-0398-5

Na šyrokim histaryčna-etnahrafičnym matarjale analizujucca tradycyjnyja formy, metady j srodki vychavańnia dziaciej, raspaviadajecca pra admietnaści pobytu j kultury našych prodkaŭ.

T.Bondar. Imiem Ajca i Syna: Apovieść, raman. — Miensk: Mastackaja litaratura, 2000. — 317 s. — Nakład 1650 as. ISBN 985-02-0380-3

U čarhovuju knihu biełaruskaje piśmieńnicy, redaktarki rasiejskamoŭnaha časopisa zamiežnaj litaratury, uvajšli naveli j raman «Miečanaja».

S.Janovič. Zapisy vieku. — Biełastok, 1999. — 97 s. — (Biblijateka biełaruskaha litaraturnaha abjadnańnia «Biełavieža». Kn.26). ISBN 83-85918-18-3

Liście srebnaj tapoli. Z polskaj liryki XX st. vybraŭ i pierakłaŭ Jan Čykvin. — Biełastok, 1999. — 110 s. — (Biblijateka biełaruskaha litaraturnaha abjadnańnia «Biełavieža». Kn.28). ISBN 83-85918-20-5

Ślaza piakučaja Ajčyny. Tvorčy partret Jana Čykvina. — Biełastok, 2000. — 167 s. — (Biblijateka biełaruskaha litaraturnaha abjadnańnia «Biełavieža». Kn. 29) ISBN 83-85918-21-3

Uładzimier Kaleśnik, Uładzimier Konan, Masiej Siadnioŭ, Ała Siamionava, Nina Maciaš, Aleś Razanaŭ dy inšyja litaratary apisvajuć dy charaktaryzujuć tvorčaść biełastaččanina Jana Čykvina.

H.Tvaranovič-Sieŭruk. Vierasy Darahanava: Liryka. — Miensk: Biełaruski knihazbor, 2000. — 96 s. — Nakład 500 as. ISBN 985-6318-70-Ch

Druhi zbornik paetki.

Ahlad padrychtavaŭ Viktar Muchin


Kamientary

Ciapier čytajuć

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ4

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Piać viežaŭ da nieba: jak viadziecca budaŭnictva mižnarodnaha finansavaha centra ŭ Minsku8

Zamiroŭskaja: Pakul ja nie pišu knihi12

Tramp choča, kab Infancina staŭ hienieralnym sakratarom AAN13

Hetaja raślina adpužvaje kamaroŭ nie horš za samuju papularnuju chimiju7

Jehipiet uvodzić elektronnyja vizy. Jak sistema budzie pracavać dla biełarusaŭ?

Na Biełarusi byŭ jašče adzin kryž, padobny da kryža Jeŭfrasińni Połackaj. Što ź im stała?18

Syrski: U jakim by statusie ja ni byŭ, ja budu słužyć Ukrainie da Pieramohi4

U Armaviry ŭ vyniku ataki bieśpiłotnikaŭ haryć naftabaza

U polskim Bydhaščy znajšli mužčynu i žančynu, jakija napali na siamiejnuju paru ź Biełarusi14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ4

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić