Archiŭ

Michał Zaleski. Cezaravy hrošy

№ 23 (180), 5 — 12 červienia 2000 h.


 

pazytyvy

 

Cezaravy hrošy

Niepaźbiežnaść vypłaty padatkaŭ adpaviednamu cezaru była ŭśviadomlenaja jašče za časami evanhielistaŭ. Zakon Biełarusi "Ab padachodnym padatku z hramadzianaŭ" pryniaty značna paźniej – 21.12.1991, a potym pieraciarpieŭ istotnyja źmieny i transfarmavaŭsia ŭ "Zakon Respubliki Biełaruś ab padachodnym padatku ź fizyčnych asobaŭ".

Biez admysłovaj padrychtoŭki fizyčnaja asoba ŭ im razabracca nia ŭ stanie. Tamu Dziaržpadatkam zrabiŭ tłumačeńni i tłumačeńni da tłumačeńniaŭ. Apošniaje ź ich datavanaje 11.05.2000 i vyklikanaje padvyšeńniem minimalnaha zarobku.

U dziaržaŭnym druku byŭ źmieščany admysłovy punkcik ź jaho. Kab nia nadta błytacca ŭ niapeŭnych minimalnych zarobkach i šmatlikich kursach rubla, budziem rachavacca ŭ dalarach. Ujavim taksama, što my nie patrapili pad dziejańnie adnoj z 45 lhotaŭ, jakija praduhledžvaje zakon.

Kali los adviarnuŭsia ad nas, i hadavy zarobak atrymaŭsia mienšy za 600 dalaraŭ, dyk my musim zapłacić 9% padatku. Kali ž prybytki skłali ad 600 da 1500 dalaraŭ, my addamo 60 i 15% ad sumy, bolšaj za 600. U vypadku plonnaj pracy, što pryniesła ad 1500 da 2200 u.a., zapłocim 200 i 20% ad sumy, bolšaj za 1500. Zarabiŭšy ad 2200 da 2700, musim addać adpaviedna 320 baksaŭ i 25%. Nu, a kali vy nadta kruty biełarus i majecie bolš za 20 amerykanskich dalaraŭ za pracoŭny dzień, dyk haniecie 500 i 30% z kožnaha hrynu, zaroblenaha zvyš štodzionnaj dvaccatki.

Ale, mabyć, krutych u nas nia nadta bahata, bo miesiačny zarobak adnaho siaredniaha harotnika na nivie narodnaj haspadarki skłaŭ za pieršy kvartał 2000 h., pavodle Minstatu, blizka 50 dalaraŭ ZŠA, a dola padachodnaha padatku ŭ fondzie apłaty pracy vahajecca miž 9 i 10%.

Tymčasam minimalny spažyviecki biudžet siaredniestatystyčnaha biełarusačałavieka vahaŭsia kala 40 USD, a pražyćciovy minimum dziela padtrymańnia elektaralnych zdolnaściaŭ hetaj istoty krychu pieravyšaŭ 25.

Pytańnie pra toje, čym ža kormiać svaich niešmatlikich dziaciej zahadkavyja tubylcy, nie chvaluje ideolahaŭ biełaruskaha eksperymentu. Bo inakš ich by ździvili h.zv. kałhaśniki. Naprykład, 62% kałhaśnikaŭ nie atrymali svaich hrošaj svoječasova, a zapazyčanaść pa zarpłacie dasiahnuła 66% ad jaje miesiačnaha fondu. A zarpłata taja na ceły cent bolšaja za pražyćciovy minimum.

Ale j heta nie rekord. U asobaŭ, jakija musiać roznym niebarakam dapamahać (h.zn. u słužbie sacyjalnaha zabieśpiačeńnia) siaredni zarobak mienšy za minimum.

Tamu, mabyć, słavianski narod, ź jakim my stahodździami žyli ŭ adnej dziaržavie i majem šmat padobnaha ŭ kultury i relihii (h.zn. palaki) čamuści źbiraje ŭ vyhladzie padatku z dachodaŭ fizyčnych asobaŭ prykładna čverć prybytkaŭ biudžetu i ŭlez u NATO. A my ledźvie na dziasiatuju častku biudžetu naskrabajem.

Michał Zaleski


Kamientary

Ciapier čytajuć

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Usie naviny →
Usie naviny

Kłub, ź jakim zhulaje «MŁ Viciebsk» u Lizie kanfierencyj, nazvany ŭ honar vialikaj bitvy Druhoj suśvietnaj2

Pa Mahilovie kursiravaŭ aŭtobus ź vialikaj dzirkaj u padłozie3

«Spadziajusia, ale nie fakt, što pastuplu»: abituryjentka, jakaja zdała ŭsie ispyty na 100 bałaŭ16

Biełaruski šachcior pajšoŭ u IT. A paśla kinuŭ pracu i stvaraje svoj brend karamieli3

Takoha dziciačaha sadka vy jašče nie bačyli. Jaho sprajektavaŭ łaŭreat «architekturnaha Nobiela»9

Vyjšaŭ zbornik turemnych ese Mikałaja Statkieviča

Hrunvaldski muziej adkazaŭ na prośbu biełarusaŭ pastavić na poli bieł-čyrvona-bieły ściah27

Parłamient Francyi pryniaŭ zakon ab eŭtanazii, niahledziačy na supraciŭ mnohich deputataŭ3

Zialenski prapanavaŭ Siarhieja Kareckaha na pasadu premjera Ukrainy2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić