Archiŭ

Choć u try ŭniversytety

№ 26 (288), 12 lipienia 2002 h.


Choć u try ŭniversytety

pastupleńnie ŭ VNU

Ustupnyja ispyty raspačali z 8 lipienia šeść vyšejšych navučalnych ustanovaŭ Biełarusi: Akademija kiravańnia pry prezydentu, Akademija mastactvaŭ, Akademija muzyki, Biełaruski dziaržaŭny ŭniversytet, Vajskovaja akademija i Vyšejšaja pažarna-techničnaja vučelnia Ministerstva pa nadzvyčajnych sytuacyjach.

Ispyty va ŭsie astatnija VNU projduć paźniej i ŭ dva etapy: ad 16 da 23 lipienia i ad 24 da 31 žniŭnia. Šeść mienskich VNU atrymali pryvilei ŭ paraŭnańni ź inšymi, bo ciaham apošnich hadoŭ karystajucca najbolšym popytam u abituryjentaŭ — zajavaŭ tudy padajuć najbolš. Heta źviazana jak z staličnym statusam VNU, tak i ź ichnaj unikalnaściu: nivodnaja nia maje analahaŭ i ŭsie važnyja dla krainy. Raniej padobnyja pryvilei byli tolki ŭ BDU.

Hetkija źmieny dazvolać abituryjentam pasprabavać svaje siły ŭ bolšaj kolkaści VNU. Kali nia ŭdasca prajści adbor u adnoj, dyk jašče možna paśpieć padać dakumenty ŭ inšuju — praŭda, mienš prestyžnuju. A kali ŭličyć, što dakumenty možna padavać adrazu ŭ try VNU (u adnu — aryhinał, u druhija — nataryjalna zavieranyja kopii), dyk šancy na pastupleńnie pavialičvajucca ŭtraja. Pry hetym administracyja VNU nia maje prava patrabavać “tolki aryhinał”.

Mahčymaść pasprabavać siabie ŭ niekalkich navučalnych ustanovach, na dumku ministra adukacyi Piatra Bryhadzina, dapamoža ŭźniać konkurs u vyšejšuju škołu. Letaś konkurs składaŭ 3,4 čałavieki na adno studenckaje miesca (ahułam 128 tysiačaŭ abituryjentaŭ), a sioleta Ministerstva adukacyi spadziajecca na konkurs u 4 čałavieki na miesca (130 tysiačaŭ abituryjentaŭ).

Novaŭviadzieńni sioletniaj pryjomnaj kampanii vyklikanyja nia tolki pamknieńniem Ministerstva ŭźniać prestyž vyšejšaj škoły. Zhodna z novaj redakcyjaj “Zakonu ab adukacyi” (ad 19 krasavika 2002 h.) upieršyniu ŭ krainie stvoranyja adzinyja praviły pryjomu ŭ dziaržaŭnyja i pryvatnyja navučalnyja ŭstanovy. U novym zakonie niama nijakaha adroźnieńnia miž navučalnymi ŭstanovami roznaj formy ŭłasnaści ni ŭ pryjomie, ni ŭ funkcyjanavańni.

Arkadź Šanski


Kamientary

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

Rasija rezka pavialičyła impart avijacyjnaha paliva ź Biełarusi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić