Archiŭ

BRSM — palohka dla hultajoŭ

Praŭradavy Biełaruski respublikanski sajuz moładzi nabiraje ŭsio bolšaje vahi ŭ dziaržaŭnaj mašynie. Prymajuć u BRSM, jak koliś u kamsamoł, «dobraachvotna-prymusovym» čynam. Student pedahahičnaha ŭniversytetu raspavioŭ «NN», što na lekcyju da pieršakurśnikaŭ paprostu prychodziŭ dekan i razdavaŭ ankiety: usim treba zapoŭnić i ŭstupić u BRSM. Pytańnie «chaču/nie chaču» ŭ takoj sytuacyi nie abmiarkoŭvajecca.

2000 rubloŭ ustupnych składak — nie adzinaja cana, jakuju davodzicca płacić za čyrvona-zialonuju značku z nadpisam «BRSM». Studenty Nacyjanalnaha techničnaha ŭniversytetu na sabie adčuli, što presynh za niežadańnie ŭstupić u «łukamoł» moža być dosyć žorstkim.

Prablemy pačalisia ŭ BNTU jašče ŭ zimovuju sesiju. Studentam, jakija nie byli siabrami BRSM, nie vydavali viedamaści na pierazdaču. A za dva tydni da pačatku letniaje sesii na fakultecie źjaviŭsia małady čałaviek (hadoŭ 25—27), jaki zaklikaŭ usich studentaŭ zapisvacca ŭ «łukamoł». Hałoŭnym jaho arhumentam byŭ toj samy: u siabroŭ arhanizacyi prablemaŭ ź pierazdačami ispytaŭ nia budzie. U «łukamoł» aktyŭna pajšli dvoječniki j amatary lohkaha žyćcia.

Praź niejki čas paśla ahulnaj sustrečy adbyłasia spatkańnie «kamsamolca» z starastami akademičnych hrupaŭ. Tady byŭ ahučany j «plan naboru» ŭ arhanizacyju: na fakultecie, dzie navučajucca blizu 2000 čałaviek, musić być 500 siabroŭ BRSM.

Da tych, chto «nie zrazumieŭ pa-dobramu», byli ŭžytyja bolš žorstkija miery. Za tydzień da pačatku sesii vyśvietliłasia, što da jaje nie dapuščanyja niekalki navučalnych hrupaŭ z roznych kursaŭ («NN» viadomyja hrupy z 2-ha j 3-ha kursaŭ). Nie dapuščanyja całkam, darma što studenty pazdavali ŭsie zaliki. Pradstaŭnik moładzievaj arhanizacyi zahadkava paśmichaŭsia. Dekan tolki paciskaŭ plačyma, zamiest taho kab pastavić na miesca nachabnaha «łukamolca». «Karnyja miery» byli źniatyja paśla taho, jak u BRSM uvajšli pa niekalki (4—5) čałaviek z kožnaje hrupy.

Student A. z «akademična niepaśpiachovaj» hrupy ŭ hutarcy z karespandentam «NN» zaznačyŭ: «Ja ŭ «łukamoł» nie pajdu ni ŭ jakim razie. Chaj choć vyhaniajuć». Da adličeńnia za «niačlenstva» ŭniversyteckaje načalstva mo i nie dadumajecca, ale adznaki studentam za «palitkarektnaść», a nie za viedy, užo stavić.

Adny chłopcy słavu dla Baćkaŭščyny zdabyvajuć, druhija hrošy zarablajuć, trecija rupliva vučacca. A čaćviertyja, hultai, tolki i ŭmiejuć u žyćci — u BRSM zahaniać.

Arkadź Šanski

Kamientary

Ciapier čytajuć

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Usie naviny →
Usie naviny

«Viartajsia ŭ svaju krainu». Jak žyvie ŭ Paŭdniovaj Karei chłopiec ź biełaruskimi karaniami10

Biełarus, jakoha padazrajuć u Francyi ŭ špijanažy, pasprabavaŭ patłumačyć, što rabiŭ kala zavoda dronaŭ6

Šviecyja, dzie amal admovilisia ad najaŭnych hrošaj, viartaje ich u paŭsiadzionnaje žyćcio11

Ihar Sierhiejenka prylacieŭ u Iran na pachavańnie ajatały Chamieniei4

Biełaruska ź mižnarodnaj abaronaj u Polščy, jakaja zhubiła dakumienty na Malcie, raskazała, jak zmahła viarnucca dadomu6

Pasažyry aŭtobusa Minsk — Anapa, u jaki trapiŭ dron pad Branskam, raskazali, što adbyvałasia8

Dzieci da dvuch hadoŭ uvohule nie pavinny siadzieć pierad ekranam — vyniki novaha daśledavańnia

Partuhalija ŭ dramatyčnym matčy prajšła Charvatyju z asabistym niaščaściem charvataŭ na 15‑j dadatkovaj chvilinie2

Uspyška chantavirusa na kruiznym łajniery aficyjna skončyłasia1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić