13 lipienia kala tysiačy rycaraŭ z Polščy, Biełarusi, Rasii, Čechii i Finlandyi pryniało ŭdzieł u rekanstrukcyi Hrunvaldskaj bitvy.
Mierapryjemstva prajšło na tym ža miescy, dzie adbyłasia bitva 603 hoda tamu. Zhodna z histaryčnaj praŭdaj u bitvy pieramahło abjadnanaje vojska Polščy i Vialikaha kniastva Litoŭskaha, paviedamlajuć polskija ŚMI.
Sapsavała śviata tolki nadvorje. Doždž pačaŭsia niezadoŭha da rekanstrukcyi. U suviazi z hetym arhanizataram pryjšłosia źmianić scenar bitvy i abmiežavać udzieł u joj końnicy. Adnak niahledziačy na niespryjalnyja ŭmovy, ubačyć bitvu pryjšło kala 40 tysiač hledačoŭ.
***
Hrunvaldskaja bitva 15 lipienia 1410 hoda — bitva pamiž złučanym vojskam Polščy i Vialikaha Kniastva Litoŭskaha i vojskam Teŭtonskaha ordena.
Poŭnuju pieramohu ŭ joj atrymała sajuznaje vojska Polščy i VKŁ. Zahinuli 18 tysiač niamieckich rycaraŭ, jašče 14 tysiač byli ŭziatyja ŭ pałon, a ŭratavałasia tolki krychu bolš za 1400 čałaviek. Byli zabranyja ŭsie harmaty i 52 ściahi kryžackaha vojska.
Palityčnaje značeńnie bitvy było biesprecedentnym u historyi Polščy i VKŁ — była spyniena niamieckaja ekspansija na prybałtyjskija i ŭschodniesłavianskija ziemli, i pakładzieny pačatak palityčnamu zaniapadu Teŭtonskaha ordena. Ekanomika VKŁ atrymała vychad na bałtyjskija handlovyja šlachi.
Kamientary