Mierkavańni9191

Alaksiej Dziermant vučyć, «jak niejtralizavać vyšyvanačny bum»

Fiłosaf Alaksiej Dziermant na sajcie prajekta «Cytadel» zreahavaŭ na fienomien papularnaści vyšyvanak u Biełarusi.

Fota Kyky.org.

Pierš-napierš, fiłosaf-łukašenkaviec adznačaje, što vyšyvanki – heta druhasnaje, a bolšaje značeńnie dla «nacyjanalnaj subjektnaści maje, skažam, parad vajskovaj techniki z udziełam S-300 na šasi, vyrablenym Minskim zavodam kołavych ciahačoŭ».

Dziermant pryznaje, što vyšyvanki – heta dobraja technałohija. «Biaskryŭdnaja kulturnickaja aktyŭnaść, zamiłavańnie svaim, uzdymańnie na ściah taho, što i tak na ściahu – zdajecca, dobraja technałohija, kab dziejničać adkryta i zarablać simvaličny (i nie tolki) kapitał», — piša jon.

Darečy, za apošnija dni nie pieršy raz zaŭvažajecca, što papularyzataraŭ vyšyvanak sprabujuć skampramietavać tym, što jany, maŭlaŭ, nie pra nacyjanalny ŭzdym biełarusaŭ kłapociacca, a zarablajuć hrošy. Voś, naprykład, na dziaržaŭnaj radyjostancyi «Minskaja chvala» padčas hutarki ź lehkaatletkaj Alinaj Tałaj žurnalistka raptam kaža pra vyšyvanki: «Błohiery pišuć, što heta prosta taki biznes, jaki ŭ patrebny momant vyskačyŭ, i na hetym tupa rubiać babki».

Ale vierniemsia da materyjała Alaksieja Dziermanta. Ekśpiert ličyć, što za kašulami dy majkami staić «čarhovaja sproba «zmahańnia» z Režymam [u aŭtara napisana mienavita ź vialikaj litary – «NN»] i ŭschodnim susiedam».

I voś tut samaje cikavaje – Dziermant prapanuje dva šlachi, jak zmahacca z vyšyvanačnaj modaj, prapanuje recepty pa niejtralizacyi bumu. «Heta krytyka prafanacyi i palityzacyi temy pradstaŭnikami etnahrafičnaj supolnaści i hruntoŭnaja navukovaja praca», — piša Dziermant. A voś druhi našmat cikaviejšy. Dziermant prapanuje dziaržavie pierachapić hety trend «i nie dazvalać manapolii na jaje prajdziśvietam».

«Nie treba zabaraniać, treba vyroščvać svajo», — prychodzić da vysnovy ekśpiert.

«Treba dumać nie tolki pra zachavańnie svajoj admietnaści ŭ raznastajnym univiersumie, dzie adbyvajecca biaźlitasnaja kankurencyja kultur i cyvilizacyj, ale i pra toje, što my možam u hetym śviecie śćvierdzić u jakaści svajho ŭniosku. Umoŭna kažučy, ci mohuć vyšyvanka i arnamient abo biełaruskaja tradycyjnaja kultura ŭ cełym stać usiaśvietnym brendam, a nie tolki paznakaj pravincyjnaha nacyjanalizmu?» – piša Alaksiej Dziermant.

«My možam pastavić na mecie i ŭjavić, jak na abšyŭcy skanstrujavanaj z našym udziełam rakiety, što startuje sa schavanaha niedzie ŭ nietrach sibirskaj tajhi kasmadroma, zaźziajuć znaki biełaruskaha arnamientu, dabrasłaŭlajučy jaje ŭ paśpiachovy palot», — zaklučaje fiłosaf.

Kamientary91

Ciapier čytajuć

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ3

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U haradach Biełarusi adklučajuć tajmiery na śviatłaforach — ale nie va ŭsich. Voś čamu14

Naŭrocki raspavioŭ pra razmovu ź Zialenskim u Ankary i źmianiŭ ton u adnosinach da Ukrainy28

«Fanaty stajali ŭ čerhach jašče da adkryćcia restaranaŭ». Šalenstva ź birulkami fiej na sumki, jakija vypuściła piceryja11

U Minsku znajšli novuju placoŭku pad žyllo2

Nočču na MKAD małady kiroŭca prataraniŭ lichtarny słup

Litoŭskija pamiežniki pasadzili adrazu čatyry kantrabandnyja drony ź Biełarusi1

U Kalinkavičach darožniki zakidali aŭtamabil bitumnaj kroškaj6

Harać NPZ u Saratavie i naftachimičny zavod u Nižniakamsku5

Ahradrony na biełaruskich palach: jak bieśpiłotniki źmianiajuć sielskuju haspadarku3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ3

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić