Ekanomika11

Łukašenka: Pakažam turkmienam, što nie ŭ łapciach chodzim

Budaŭnictva Harłykskaha horna-abahačalnaha kambinata ŭ Turkmienistanie dakazvaje, što biełarusy ŭmiejuć stvarać sučasnyja pradpryjemstvy, a nie tolki zachoŭvać i ekspłuatavać toje, što dastałosia ad papiarednich pakaleńniaŭ.

Ab hetym Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia, prymajučy z dakładam staršyniu savieta respubliki nacyjanalnaha schodu Michaiła Miaśnikoviča, jaki niadaŭna ažyćciaviŭ vizit u Turkmienistan.

«Usio ž taki my pravilna zrabili, što pačali budavać hety kambinat. Vopyt i škoła, jakuju našy budaŭniki tam projduć, nieacennaja. Heta budzie śviedčyć ab tym, što my nie ŭ łapciach chodzim i ekspłuatujem toje, što było stvorana našymi prodkami, a ŭmiejem stvarać samyja sučasnyja pradpryjemstvy. I, samaje hałoŭnaje, my vučymsia, udaskanalvajem mietodyku i pryjomy budaŭnictva», — zajaviŭ kiraŭnik dziaržavy.

U razmovie z žurnalistami pa vynikach sustrečy Michaił Miaśnikovič adznačyŭ, što Biełaruś jašče nidzie za miažoj nie budavała takija bujnyja abjekty, jak Harłykski horna-abahačalny kambinat.

Na budaŭnictvie hetaha abjekta vykarystoŭvajucca najnoŭšyja technałohii, a pa šerahu inžyniernych rašeńniaŭ i abstalavańni kambinat u Turkmienistanie budzie navat pierasiahać anałahičnaje pradpryjemstva ŭ biełaruskim Salihorsku. «Heta škoła, novyja technałohii, pierśpiektyva taho, što mohuć być i novyja prajekty, jakija realizujucca našymi prajekciroŭščykami i budaŭnikami za miažoj», — skazaŭ staršynia savieta respubliki.

Michaił Miaśnikovič dadaŭ, što budaŭnictva kambinata źjaŭlajecca choć i samym vialikim, ale nie adzinym važnym prajektam u raźvićci biełaruska-turkmienistanskaha supracoŭnictva: «Davoli dobryja prajekty razhladajucca ŭ inšych halinach, u pieršuju čarhu ŭ śfiery mašynabudavańnia».

«Da kanca hetaha hoda ŭžo budzie ŭ rabocie samy bujny centr biełaruskaj techniki. Pačynaŭsia jon jak MAZaŭski, ale ciapier my skarekciravali prajekt, i heta budzie ahulnaje pradstaŭnictva biełaruskaj techniki: pieradpradažnaja padrychtoŭka, servisnaje absłuhoŭvańnie i padrychtoŭka kadraŭ. Akramia taho, prezident siońnia skarekciravaŭ našy dziejańni i skazaŭ ab tym, što heta pavinien być kompleksny centr biełaruskaj ekanomiki, jaki budzie vyrašać pytańni i pa inšych tavarach, nie tolki pradukcyi mašynabudavańnia», - raskazaŭ Michaił Miaśnikovič.

Pavodle jaho słoŭ, Biełaruś i Turkmienistan prapracoŭvajuć pytańnie ab sumiesnaj rabocie na rynkach trecich krain, u pryvatnaści Afhanistana i Iraka. Takim čynam, ź placoŭki ŭ Turkmienistanie biełaruskaja pradukcyja atrymaje mahčymaść pašyreńnia na rynkach inšych dziaržaŭ rehijona.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Zialenski: Retranślatary na miažy Biełarusi prypynili pracu61

Zialenski: Retranślatary na miažy Biełarusi prypynili pracu

Usie naviny →
Usie naviny

Technička tak emacyjna zvolniłasia sa smalavickaj himnazii, što čynoŭniki pajechali tudy z rejdam8

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja čarnicy: kolki kaštujuć?

Siaredni zarobak vyras da troch tysiač rubloŭ7

Dyter Bolen: Pieramoha Ukrainy była b najhoršym scenarom33

Žycharka Mahilova paśla zvanka machlaroŭ zastałasia biez kvatery i ŭ ahromnistych daŭhach5

U pačatku nastupnaha tydnia tempieratura pavietra ŭ Biełarusi moža dasiahnuć +39°S1

Siryjski inviestar ukłaŭsia ŭ kałhas-bankrut na Brasłaŭščynie. Jaki vynik?5

Isłandyja adnaŭlaje kitabojny promysieł — ekołahi pratestujuć

Žurnalista Alesia Lubienčuka paŭtorna asudzili na čatyry hady, ale častkova adbyłosia zaličeńnie raniejšaha «złačynstva»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Retranślatary na miažy Biełarusi prypynili pracu61

Zialenski: Retranślatary na miažy Biełarusi prypynili pracu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić