
U Łojevie 43-hadovy kiroŭca adnaho z pradpryjemstvaŭ rajcentra try hadziny prasiadzieŭ u čarzie, kab trapić na pryjom da doktara palikliniki, i pamior. Trahiedyja, pra jakuju napisała ŭ sacyjalnaj sietcy «Adnakłaśniki» maci pamierłaha Halina Pluščaj, zdaryłasia 15 lutaha.
Pa słovach žančyny, jaje syn Vasil 15 lutaha ŭ 8.00 uziaŭ u rehistratury tałon №2 na pryjom da terapieŭta. «Ale na pryjom jon trapiŭ nie chutka, bo ŭ kabiniet pieryjadyčna vadzili «ekstranych» chvorych … Terapieŭt adpraviła Vasiu na EKH, tam jamu paviedamili, što ŭ jaho pieradynfarktny stan, adpravili da terapieŭta znoŭ na pryjom, dzie jon znoŭ apynuŭsia ŭ čarzie. Ni doktar, ni miedsiastra nie pakłapacilisia, dzie padzieŭsia pacyjent, a spakojna praciahvali pryjom. Pahladzieŭšy kardyjahramu, terapieŭt uskliknuła: «Vaśka, u ciabie nie jazva, a šyroki infarkt!» Paśla čaho moj syn vojknuŭ i pamior. Heta zdaryłasia ŭ 10.40. Čamu adrazu jamu nie była akazana dapamoha ŭ kabiniecie EKH? Čamu doktar nie vyklikała kardyjołaha da siabie ŭ kabiniet? Čamu miedsiostry, jakija prachodzili mima i nie adzin raz źviartali ŭvahu na jaho stan pa vonkavym vyhladzie, nie akazali dapamohu? Validoł davali pacyjenty, jakija siadzieli ź im u čakańni pryjomu. Čamu? Čamu?! Čamu?!», — napisała ŭ sacyjalnaj sietcy maci pamierłaha.
Jana stavić pad sumnieŭ zaklučeńnie patołahaanatama: «ateraskleratyčny kardyjaskleroz». Pa-pieršaje, jak zajaŭlaje maci pamierłaha, EKH, pa słovach terapieŭta, pakazała šyroki infarkt, a pa-druhoje, kožny hod syn prachodziŭ miedahlad pa prafpryznačeńni(20 hadoŭ adpracavaŭ vadzicielem), i takoha dyjahnazu jamu nikoli nie stavili. «Niaŭžo heta zachvorvańnie moža źjavicca za adnu chvilinu?.. Dapamažycie razabracca va ŭsim, kab u čarhovy raz kahości inšaha nie spaścihła takaja ž dola», — źviarnułasia z prośbaj da karystalnikaŭ sacyjalnaj sietki Halina Pluščaj.
Pad jaje dopisam u «Adnakłaśnikach» užo kala 400 kamientaryjaŭ: ludzi spačuvajuć, patrabujuć vyjavić i pakarać vinavatych.
U internecie źjavilisia i kamientary ad ludziej, blizkich da miedycynskich rabotnikaŭ rajcentra. «Dapamoha prybyła nieadkładna, da aparata padklučyli tam ža, u kabiniecie, adkačvali 30 chvilin … Nažal. Zrabili ŭsio mahčymaje! Nie chałatnaść daktaroŭ, a los taki ŭ vašaha syna (muža). Adrazu prybyŭšy na miesca śledčy adździeł zapratakaliravaŭ ŭsie detali, apytaŭ usich udzielnikaŭ padziei i parušeńniaŭ u dziejańniach daktaroŭ nie vyjaviŭ! Tak što, źviartajciesia kudy zaŭhodna, kali ŭ vas, nie prysutnych tam, «svaja praŭda» i vy ličycie, što vam lepš vidać … Ciapier ludzi, dalokija ad miedycyny, ličać siabie razumniej za daktaroŭ, sami sabie dyjahnazy staviać i narakajuć na niapravilnaje lačeńnie. Dyk navošta ž vy, narod, u balnicu natoŭpami brydzie???», — prakamientavała toje, što adbyłosia adna z karystalnikaŭ« Adnakłaśnikaŭ ».
Atrymać aficyjny kamientar BiełaPAN pakul nie ŭdałosia.
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary