Nadvorje

Učora ŭ Biełarusi było da +26,2 hradusa

Novy tempieraturny rekord dnia ustanoŭleny ŭ Biełarusi 6 krasavika.

Na mieteastancyi «Paleskaja» ŭ Bresckaj vobłaści pavietra prahrełasia da 26,2 hradusa ciapła. Raniejšy maksimum — 23,7 hradusa — byŭ zafiksavany ŭ 1946 hodzie ŭ Vasilevičach (tady Paleskaja, ciapier Homielskaja vobłaść).

Na «Paleskaj» rekord składaŭ da hetaha 19 hradusaŭ (6 krasavika 1985 hoda). U trojku samych ciopłych miescaŭ ŭvajšli taksama Pinsk (Bresckaja vobłaść) — 25,9 hradusa (rekord byŭ roŭny 22 hradusy, zarehistravany ŭ 1946 hodzie) i Žytkavičy (Homielskaja vobłaść) — 25,8 (23 hradusy taksama ŭ 1946 hodzie).

U abłasnych centrach rekordy dnia vystajali, a ŭ Minsku rekord abnaviŭsia — 21,4 hradusa pry prahnozie 17—19 (było 20,6 u 1946 hodzie).

Kamientary

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić