Afiša11

21 traŭnia prezentujuć «Mahdeburskuju Harodniu»

Jak napisaŭ u pradmovie da knihi historyk Aleś Kraŭcevič, «Mahdeburskaja Harodnia» stała ŭnikalnaju dla Biełarusi knihaju. U joj źmieščana poŭnaje apisańnie raźvićcia horadu jak materyjalnaha abjektu z ulikam amal kožnaha kavałka ziamli.

Śviet pabačyła pieršaja kniha z seryi «Haradzienskaja biblijateka». 21 traŭnia adbudziecca prezentacyja manahrafii «Mahdeburskaja Harodnia» historyka Juryja Hardziejeva.

Manahrafija raskazvaje pra sacyjalnuju tapahrafiju j majomasnyja adnosiny ŭ XVI‑XVIII stahodździach u Horadni. Kaža Jury Hardziejeŭ:

Ja pisaŭ knihu pa kanonach lahičnaj socyjatypahrafii. Na pačatku ja apisvaju planiroŭku, potym apisvaju, jak horad zabudoŭvaŭsia. Ja apisvaju, jak vyhladali budynki hramadzkaha pryznačeńnia, naprykład, karčma, šybienica, ratuša, łaźnia. Apisvaju taksama majomasnyja adnosiny — chto, ad kaho j što nabyvaŭ. Abaviazkova ŭzhadvaju pra sacyjalnuju dyferencyjacyju — pra biednych i zamožnych, prasoŭvańnie pa leśvicy jerarchii ŭ miaščanstvie. Akramia taho, havorka idzie pra ramiastvo j kupiectva. Heta takaja tradycyjnaja eŭrapiejskaja schiema typahrafii.

Jak napisaŭ u pradmovie da knihi historyk Aleś Kraŭcevič, «Mahdeburskaja Harodnia» stała ŭnikalnaju dla Biełarusi knihaju. U joj źmieščana poŭnaje apisańnie raźvićcia horadu jak materyjalnaha abjektu z ulikam amal kožnaha kavałka ziamli.

Manahrafija Juryja Hardziejeva stała pieršaj knihaj u seryi «Haradzienskaja biblijateka». U najbližejšym časie planujecca vydańnie čarhovych knižak. Kaža kaardynatar seryi Pavał Mažejka:

Pieršaja častka «Haradzienskaj biblijateki» heta čatyry pazycyi. Pieršaja ŭžo vyjšła, heta «Mahdeburskaja Harodnia».

Druhaja budzie pieršaju sprobaju prozy (ese, uspaminy) haradzienskaj paetki Danuty Bičel. Jana ŭzhadvaje pra dziacinstva, pra kulturu, ź jakoj jana sutykałasia, pra sustrečy ź viadomymi biełarusami (Bykavym, Karpiukom).

Taksama my vydamo knihu Alaksieja Karpiuka, napisanuju na pačatku 90‑ch hadoŭ, ale raskidanuju pa časopisach. My jaje sabrali j pasprabujem vydać.

Čaćviortaj budzie seryja «Postaci Haradzienščyny». U joj my pasprabujem raskryć temu biełaruskaha nacyjanalnaha ruchu na Haradzienščynie. Heta 20‑30‑ia hady, kali tut była Reč Paspalitaja. Tamu heta budzie tema adnosinaŭ pamiž palakami j biełarusami na Haradzienščynie. Jana vielmi kontraversijnaja, ale my vyrašyli joju zaniacca.

Pavał Mažejka dadaŭ, što vydańniem zhadanych čatyroch knih «Haradzienskaja biblijateka» nia skončycca. Užo jość vydavieckija plany na budučy hod.

Pavodle: Alena Pytel, Polskaje radyjo dla zamiežža

Prezentacyja pačniecca 12 traŭnia a 18:30
u pamiaškańni TBŠ pa vulicy Budzionaha, 48a — 44 u Horadni.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna4

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu33

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

Minskaje «Dynama» taksama prajšło dalej u Lizie kanfierencyj. I taksama praź sieryju pienalci

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna4

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić