Kultura66

«Nie było ŭ horadzie nivodnaha mianta, jaki nie viedaŭ by jaho ŭ tvar»

Žurnalistka Luboŭ Łuniova zhadvaje pravaabaroncu Valeryja Ščukina. 

Nie vierycca, što nie budzie bolš Valeryja Ščukina… U kancy 90-ch jon byŭ zaŭsiody napieradzie kałony demanstrantaŭ. Kali kahości zatrymlivali, sudzili, to ŭ śpisach byŭ Ščukin. Nie było ŭ horadzie nivodnaha mianta, jaki nie viedaŭ by jaho ŭ tvar.

Mnohija apazicyjaniery spračalisia ź im, pryčynaj tamu jaho kamunistyčnyja pohlady, abvinavačvali ŭ kansiervatyźmie.

Ščukin byŭ častym hościem u maim domie. Dni naradžeńnia, inšyja śviaty. Zaŭsiody žartavali za stałom, što ja siadžu pamiž dvuma padvojnymi ciozkami — Valeryjem Alaksiejevičam Fadziejevym i Valeryjem Alaksiejevičam Ščukinym. Adnojčy Ščukin pryjšoŭ za 20 chvilin da pryznačanaha času, kali ja ŭ panicy nasiłasia, nakryvajučy stoł. Kažu: «Oj, voś blašanka ikry, a masła ž niama!» Ščukin pabieh u «Dary pryrody» praz darohu. Byŭ taki mahazin kala kinateatra «Mir».

Tut užo astatnija hości stali źbiracca. Adkryli ikru, i tut prychodzić Ščukin i praciahvaje pačak. Razhortvaju jarka-zialonuju folhu ŭ kvietački i baču kavałak piaščotna ružovaha koleru z najmacniejšym pacham… suničnaha myła.

— Što heta?

— Jak što? Masła. Fruktovaje. Ja padumaŭ: «A čaho ŭłasna brać mienavita śmietankovaje? Heta ž aryhinalniej budzie».

V. A. Fadziejeŭ zarahataŭ: «Nu chto paśla hetaha budzie dakarać Ščukina ŭ tym, što jon kansiervatar? Ščukin ekśpierymientatar».

Uspaminajucca niejkija śmiešnyja historyi čamuści.

Ale… Maja siabroŭka Tania Vardomskaja była jaho advakatam. Jana časta spračałasia ź im. Adčytvała paśla pracesu: «Ja vam što skazała? Vy navošta heta vydali? Chto vas prasiŭ?!!» Časam sa złościu kazała: «A sens vas abaraniać? Vy znoŭ pačniacie hnuć svaju liniju. I tołku, što ja tut z vami damoviłasia?» Ale ŭsio praciahvałasia. I adnojčy Tania pierad Novym hodam palacieła na adpačynak i ŭ pieršy ž dzień tam… pamierła…

Pryjšli kalehi ŭ rytualnuju zału. Usie byli ŭ šoku ad taho, što takaja jarkaja paśpiachovaja žančyna raptam pajšła z žyćcia. Abviaścili hramadzianskuju panichidu. Usie maŭčać. I tut pryjšoŭ Ščukin. Mnohija jaho kradkom razhladali. Jon pačaŭ havaryć. Spačatku zusim cicha, potym hučniej i… usie zapłakali… Takich ciopłych słoŭ i stolki padziaki ja nikoli nie čuła.

Žyćcio Valeryja Ščukina było sucelnaj baraćboj i pieraadoleńniem ciažkaściaŭ. Heta jon damohsia, kab na Akreścina pačali vykonvać choć niejkija praviły. Heta jon damohsia, kab u SIZA pačali lačyć zuby. Heta jon skazaŭ miantam, što sam na Akreścina nie pojdzie, i jany jaho nasili…

Kolki ludziej siońnia ŭspaminajuć jaho. I ŭsio tolki dobrym słovam. Śvietłaja pamiać!

Kamientary6

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami3

Biełarusy biez pašpartoŭ va Ukrainie ŭ žniŭni ryzykujuć stać nielehałami — jany nie zmohuć abnavić DNŽ16

Bolš za 100 tysiač narviežcaŭ zładzili firmovaje viesłavańnie prosta ŭ centry Osła

ZŠA znoŭ niekalki hadzin bili pa Iranie1

Spad naradžalnaści moža stymulavać ekanamičny rost3

Ispanija stała pieršym finalistam čempijanatu śvietu. Francyja zrynutaja28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić