Ułada

Namieśnik kiraŭnika Minsielhascharča Biełarusi: My nie znachodzim parazumieńnia z Rasspažyŭnahladam

Rasspažyŭnahlad nie žadaje vyrašać prablemu, źviazanuju z adnaŭleńniem pastavak biełaruskaj małočnaj pradukcyi ŭ Rasiju, ličyć namieśnik ministra sielskaj haspadarki i charčavańnia Biełarusi Michaił Savieljeŭ.

Savieljeŭ uznačalvaŭ biełaruskuju delehacyju, jakaja viała ŭ Maskvie pieramovy pa «małočnaj» prablemie i była adklikana ŭ Minsk 16 červienia ŭ druhoj pałovie dnia.

U kamientaryi, raźmieščanym na sajcie pasolstva Biełarusi ŭ Rasii, namieśnik ministra nahadaŭ, što heta była ŭžo druhaja pajezdka biełaruskaj delehacyi ŭ Maskvu dla vyrašeńnia «małočnaj» prablemy.

«My nie znachodzim parazumieńnia z Rasspažyŭnahladam. Pieršym razam my čakali try dni, kali nas prymie kiraŭnik Rasspažyŭnahlada.

Ciapier nas spačatku pryniali dobra, my vyznačyli paradak dziejańniaŭ dla taho, kab pačalisia pastaŭki biełaruskaj pradukcyi. Damovilisia 16 červienia sustrecca i padpisać nieabchodnyja pratakoły. Adnak ranicaj było zajaŭlena, što naša delehacyja čamuści nielehitymnaja. Choć u nas jość usie dakumienty i paŭnamoctvy. U druhoj pałovie dnia ŭ Rasspažyŭnahladzie nam nichto nie adkazvaŭ navat na telefanavańni.

My pryjechali siudy, nikoha niama, na našy prośby źviazacca z kirujučymi asobami adkaz byŭ adziny: jany nie dastupnyja», — paviedamiŭ Savieljeŭ.

Pavodle jaho słoŭ, biełaruski bok zaŭsiody hatovy adnavić pieramovy i «ŭ razumnym tempie pryniać rašeńnie». «Ale my nie budziem instrumientam u rukach niejkich ludziej», — padkreśliŭ čynoŭnik.

Zusim inakš kamientuje pieramoŭny praces ministr sielskaj haspadarki Rasii Alena Skryńnik.

«My na pazityŭnaj nocie skončyli našy kansultacyi, pieramovy i zaklučyli pahadnieńnie, jakoje zadavalniaje abodva baki. My damovilisia «abnulić» uvoz suchoha małaka ź Biełarusi ŭ druhim i trecim kvartałach», — zajaviła jana žurnalistam uviečary 16 červienia.

Pavodle słoŭ ministra, u pieryjad hetak zvanaha «vialikaha małaka» rasijskija vytvorcy dla vyrabu suchoha małaka buduć nabyvać małočnuju pradukcyju ŭ svaich sielhasvytvorcaŭ. Heta, akramia inšaha, dazvolić vyklučyć varyjant dempinhu suchoha małaka.

«Adnačasova Rasija pavialičyć abjom impartu biełaruskaha tvarahu, syru i masła ŭ adpaviednaści ź nieabchodnymi patrebami našaj krainy», — skazała Skryńnik.

Jana padkreśliła, što padčas pieramoŭ rasijski i biełaruski baki «adpracavali miechanizmy kantrolu dasiahnutych damoŭlenaściaŭ, jakija buduć niaŭchilna vykonvacca».

«My razumiejem, što Rasija i Biełaruś — heta brackija krainy, jany pavinny raźvivać uzajemny handal, ale jon zaklikany mieć uzajemna vyhadny charaktar», — padkreśliła ministr.

BiełaPAN

Kamientary

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»15

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić