Kultura55

Aŭtar źniščanaj freski ŭ Sołach — biełaruski kłasik Piotra Sierhijevič. Krajaznaviec znajšoŭ dokaz hetaha

Kaścioł Maci Božaj Ružancovaj u miastečku Soły razmaloŭvaŭ biełarus Piotra Sierhijevič, piša Kastuś Šytal.

Jon pryhadvaje, što pra heta pisali i raniej, ale nie było dakumientalnych dokazaŭ.

«Až voś, znajšoŭsia. U Przeglądzie Wileńskim Nr. 15, 29.09.1934, vyjšła natatka, padpisanaja psieŭdanimam Przejezdny, u jakoj havorycca, što heta byŭ Sierhijevič.

Przejezdny źviartaje ŭvahu na toje, što endeckaja hazieta Dziennik Wileński, źmiaściŭšy vialiki artykuł z uračystaści, pieraličyła imiony navat haspadyń, jakija rychtavali pryjom haściej na ŭračystaści, ale abyšła maŭčańniem imia mastaka. Taksama byccam by jaho nie ŭzhadali ani słovam padčas pramoŭ u časie śviatkavańnia na plabanii.

Aŭtar vykazvaje mierkavańnie, što nie zhadvali pra mastaka tamu, što jon biełarus», — piša Šytal.

Jon pryhadvaje, što pra toje, što Piotra Sierhijevič pracavaŭ u Sołach, zhadvaje i Jazep Drazdovič u svaim dziońniku 02.07.1933: «Chacieŭ zastać adnaho z maich kaleh-mastakoŭ — Piecieńku — dy, na žal, nie zastaŭ. Niedzie vyjechaŭ. U Soły na kaścielnuju pracu — śviatych malavać».

«Viarnuŭsia z Sołaŭ na dva dni ŭ Vilniu kaleha Piecia. Abodva my rady, što spatkalisia: zvadziŭ mianie na viačerni abied u mastackuju spułdzielniu, što na Juraŭskim. Tam cełaja vystaŭka abrazoŭ i skulptur — jość tam i majo, dy i ja sam na dvuch Piecievych partretach. (Zajšli ad radaści spatkańnia ŭ mastackuju spułdzielniu, ahledzieli vystaŭku i zjeli tam abied)», — taki zapis u dziońniku 11.07.1933.

Učora stała viadoma, što ŭ kaściole Maci Božaj Ružancovaj u miastečku Soły zamalavali rośpis, na jakim była Varšaŭskaja bitva 1920 hoda. 

Čytajcie taksama:

Pra što maŭčaŭ Piotra Sierhijevič 

Kamientary5

  • Kastuś Šytal
    01.03.2023
    Heta nie ja znajšoŭ, ja tolki na svaim fejsbuku apublikavaŭ.
  • Tolik
    01.03.2023
    U avtora karta polaka jesť?
  • Bienia
    01.03.2023
    A čto, eto užie "za polakami"?

Ciapier čytajuć

Zahinuŭ były palitviazień Alaksiej Laŭkievič. Jaho vyzvalili try miesiacy tamu paśla vizitu Koŭła

Zahinuŭ były palitviazień Alaksiej Laŭkievič. Jaho vyzvalili try miesiacy tamu paśla vizitu Koŭła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruś naraściła pastaŭki bienzinu ŭ Rasiju da histaryčnaha maksimumu. Heta moža pastavić biełaruskija NPZ pad udar Ukrainy49

U jakim vypadku Kijeŭ budzie ličyć, što maje prava nanieści ŭdar pa biełaruskich NPZ? Ukrainski ekśpiert nazvaŭ hałoŭnuju ŭmovu31

Dva lehkaviki łob u łob sutyknulisia kala Łahazy ŭ Łahojskim rajonie1

Za 4 lipienia Rasija straciła 1290 vajskoŭcaŭ zabitymi i paranienymi10

Muzyčny kiraŭnik dziciačaha sadka z Karmy razam z žonkaj staŭ zorkaj sacsietak. Užo navat buchoha Ihara abyšoŭ5

Śvińnia źjaviłasia i źnikła ŭ telehram-kanale Dźmitryja Miadźviedzieva7

«Na tobie j koš i ryba». 81‑hadovaja Viera zapisała ŭspaminy pra Davyd-Haradok 1950‑ch i zrabiła aŭdyjazapisy darahoj jaje dušy havorki13

Biełaruski internet pad botami: jak ich raspaznavać i što ź imi robiać20

«Kamunizm — heta sistema-niaŭdačnica, i tak budzie zaŭsiody». Tramp vystupiŭ z pramovaj na śviatkavańni 250‑hodździa niezaležnaści ZŠA18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zahinuŭ były palitviazień Alaksiej Laŭkievič. Jaho vyzvalili try miesiacy tamu paśla vizitu Koŭła

Zahinuŭ były palitviazień Alaksiej Laŭkievič. Jaho vyzvalili try miesiacy tamu paśla vizitu Koŭła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić