Zdaroŭje

Ryzyka sardečnych zachvorvańniaŭ nižejšaja, kali atłuścieńnie źviazanaje z hienietykaj, a nie ładam žyćcia

Adnym z typaŭ zachvorvańniaŭ, ciesna źviazanych z atłuścieńniem, źjaŭlajucca sardečna-sasudzistyja zachvorvańni, jakija, pa danych Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja, jość hałoŭnaj pryčynaj śmierci va ŭsim śviecie.

Fota: vecteezy

The Conversation raspaviadaje pra niadaŭniaje daśledavańnie, u jakim vyvučałasia suviaź pamiž atłuścieńniem i sardečna-sasudzistymi zachvorvańniami. U pryvatnaści, daśledčyki chacieli daviedacca, ci adroźnivajecca ryzyka, kali atłuścieńnie abumoŭlenaje hienietyčnaj schilnaściu, i kali jano vyklikanaje inšymi faktarami.

Samo daśledavańnie abapirałasia na infarmacyju pra IMC (indeks masy cieła) 15000 šviedskich bliźniat, jakija naradzilisia da 1959 hoda, i najaŭnaść u paddoślednych hienietyčnaj schilnaści da bolš vysokaha ci bolš nizkaha IMC. Dobra viadoma, što vysoki IMC niehatyŭna ŭpłyvaje na naša zdaroŭje.

Vyjaviłasia, što ryzyka sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ u siarednim na 76% vyšej u ludziej z atłuścieńniem u paraŭnańni ź ludźmi sa zdarovaj vahoj. Nie asabliva dziŭny vynik. Tym nie mienš, hetaja suviaź była ŭdvaja macniejšaja ŭ tych, chto maje hienietyčnuju schilnaść da nizkaha IMC. U takich ludziej atłuścieńnie było vynikam inšych faktaraŭ, takich jak navakolnaje asiarodździe abo ład žyćcia.

Papiarednija daśledavańni taksama pakazali, što ludzi z atłuścieńniem, vyklikanym hałoŭnym čynam faktarami navakolnaha asiarodździa, majuć bolš vysokuju ryzyku demiencyi, dyjabietu i prablem z sercam, a taksama bolšuju vierahodnaść rańniaj śmierci ŭ cełym, u paraŭnańni ź ludźmi z atłuścieńniem z-za hienietyčnych faktaraŭ.

Niahledziačy na toje, što vysnovy navukoŭcaŭ razam ź inšymi daśledavańniami pakazvajuć, što atłuścieńnie «mienš škodnaje», kali jano źviazanaje z hienietyčnaj schilnaściu da bolš vysokaha IMC, čym kali jano źviazanaje ź inšymi faktarami, daśledčyki zaŭvažajuć pry hetym, što IMC źjaŭlajecca abmiežavanym instrumientam daśledavańnia.

Da taho ž, na žal, ciažka daviedacca, ci jość u vas hienietyčnaja schilnaść da bolš vysokaha IMC. Atłuścieńnie — heta składanaje zachvorvańnie, na jakoje mohuć upłyvać jak hienietyka, tak i šmatlikija inšyja faktary (u tym liku sacyjalna-ekanamičny status i psichičnaje zdaroŭje), jakija niemahčyma ŭličyć pry vymiareńni IMC. A zdarovy ład žyćcia vidavočna važny, niezaležna ad IMC. Tamu našmat važniej razhledzieć niepasrednyja pryčyny atłuścieńnia i što možna zrabić, kab źnizić ryzyku paharšeńnia zdaroŭja dla kožnaj kankretnaj asoby.

Čytajcie taksama:
Pra infarkt pa punktach. Vy pavinny heta viedać, kab zdoleć vyratavać blizkaha
Hetyja pradukty pavialičvajuć ryzyku raźvićcia raku
Navukoŭcy nie mohuć pryjści da zhody adnosna taho, što vyklikaje atłuścieńnie

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

Siem samych pryhožych aeraportaŭ śvietu2

Praŭnuk Leanida Brežnieva trapiŭ u pałon va Ukrainie10

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

ZŠA i Iran padpisali papiaredniaje pahadnieńnie ab miry3

Navukoŭcy chočuć zamarozić Arktyku, jakaja rastaje5

Tramp zaklikaŭ Rasiju i Kitaj da ździełki pa denuklearyzacyi2

Što z vyjezdam ź Biełarusi ŭ ES hetym letam?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić