Hramadstva22

Čempijon Hiermanii pa kikboksinhu zachapiŭsia čytańniem Biblii, kinuŭ prafiesijny sport i aśviatlaje pytańni relihii ŭ jutubie 

31-hadovy Hordan Chaŭpt piać hadoŭ tamu byŭ šmatabiacalnym kikbaksioram, pra što śviedčyła i jaho bajavoje imia — Niamiecki Varvar. Ale sapraŭdnym dasiahnieńniem u jaho žyćci staŭ zvarot da katalicyzmu, jak raskazaŭ mužčyna ŭ intervju ispanskamu fondu Religión en Libertad.

Gordon Haupt
Hordan Chaŭpt. Fota: jaho staronka ŭ fejsbuku

Hordan Chaŭpt pravioŭ na rynhu paŭžyćcia i maje bajavuju mianušku Niamiecki Varvar. 

U 16 hadoŭ jon pačaŭ zajmacca bajavymi mastactvami, i nieŭzabavie heta stała sapraŭdnym zachapleńniem. Tady ž jon pačaŭ davoli intensiŭna čytać Bibliju. Hordan zhadvaje: «Za dva tydni, kali ja pravilna pamiataju, ja pračytaŭ ad Byćcia da druhoj knihi Samuiła».

Mužčyna kaža, što razvažańni pra Boha ź dziacinstva byli važnaj častkaj jaho dumak, ale tady ŭ jaho nie było relihijnaha žyćcia. Da taho ž čytańnie Biblii było adkładziena, bo chłopiec zaniaŭsia prafiesijnym sportam. Pad imiem Niamieckaha Varvara jon vystupaŭ u Hałandyi, Paŭdniovaj Karei, Rasii, ZŠA i mnohich krainach Jeŭropy.

Sustreča z budučaj žonkaj viarnuła da zacikaŭlenaści relihijaj

«Maja žonka pryviała mianie da sapraŭdnaj sustrečy z Chrystom i adkryćcia jaho ŭ skinii. Ja zrazumieŭ tady, što adkryŭ praŭdu, jakuju daŭno šukaŭ», — dzielicca Hordan Chaŭpt.

«Kali ja sustreŭ svaju ciapierašniuju žonku, jana zadała mnie dziŭnaje pytańnie: «Vy vierycie ŭ Boha?» Ja byŭ źbiantežany, choć i staraŭsia nie pakazvać hetaha. Ja vieryŭ u Boha, ale nie mieŭ pra jaho nijakaha ŭjaŭleńnia. Narešcie ja adkazaŭ: «Tak, ja vieru ŭ Boha! A vy?»

Ad jevanhieličnaj carkvy da katalicyzmu

Spačatku šlach pryvioŭ Chaŭpta ŭ svabodnuju jevanhieličnuju carkvu.

Kab paśladoŭna iści za vieraj, mužčynu treba było admovicca ad svajho žyćcia, u jakim daminavaŭ kikboksinh. Takim čynam, jon zaviaršyŭ karjeru i pačaŭ cikavicca bahasłoŭjem — pračytaŭ dziasiatki knih pratestanckich aŭtaraŭ. U internecie jon sačyŭ za debatami pamiž pratestanckimi i katalickimi bahasłovami, i ŭ niekatorych dyskusijach braŭ udzieł.

Spačatku pazicyja katalikoŭ u hetych debatach Hordana nie pierakonvała, ale ź ciaham času jon pačaŭ čytać dy vyvučać i katalickich teołahaŭ — i na niekalki pytańniaŭ, jakija datyčać carkoŭnaha vučeńnia, znajšoŭ pierakanaŭčy adkaz mienavita ŭ katalikoŭ.

Niekatory čas mužčyna jašče vahaŭsia pamiž katalictvam i pratestantyzmam, ale pavarotnym momantam u jaho daśledavańni stali pracy rańnich chryścijan. «Tak ja znajšoŭ Ihnata Antyachijskaha, vučnia śviatoha apostała Iaana. Ja daznaŭsia, što rannija chryścijanie vieryli, što Jeŭcharystyja na samaj spravie była ciełam i kryvioju Chrysta. U ich taksama byŭ ałtar; heta značyć paśviačonaje śviatarstva, biskupy, achviarnik. Pieršyja chryścijanie byli katalikami da mozhu kaściej. Pryjšoŭ čas i nam stać katalikami».

Hordan nie abyjakavy da taho, čym žyvie katalictva. I navat abmiarkoŭvaje heta na svaim jutub-kanale

Hordan Chaŭpt pryznajecca, što jaho vielmi turbuje kirunak, jaki ciapier abiraje «Sinadalny šlach» na jaho radzimie. Na dumku mužčyny, pavodziny «Sinadalnaha šlachu» — heta «marnaja mituśnia i pahonia za vietram». Praź ich viera padryvajecca, i Kaścioł u Hiermanii traplaje pad pahrozu raskołu.

Chaŭpt taksama pierakanany, što kožny, chto šukaje sapraŭdnaje chryścijanstva, pavinien pračytać Bibliju i źviarnucca da historyi rańniaj Carkvy, kab daviedacca, u što vieryli pramyja paśladoŭniki apostałaŭ i jak praktykavali hetu vieru. Svaim dośviedam i razvažańniami mužčyna dzielicca praz kanał na YouTube (KathPlosiv), a taksama jon kaža, što pačaŭ pisać knihu.

 Čytajcie jašče:

Seksualnaja revalucyja, prapanavanaja katalikami Hiermanii, — heta razryŭ ź vieraj, a nie tolki z Rymam — Džordž Viejhiel

Biblija na biełaruskaj movie: ciažkaści pierakładu

Amierykancy stali našmat mienš relihijnymi i mienš marać pra dziaciej

Kamientary2

  • mikola
    28.06.2023
    Malaiczyna ! Bog zausiody z nami !
  • Maksim Dizajnier
    28.06.2023
    Kak prijatno čitať o takich prośvieŝiennych i nieobyčnych ludiach, kotoryje stali na puť dobra. Kakoje priekrasnoje foto i nieobyčnaja istorija. Lehko, poniatno, iskrieńnie. Eto nie pro etu stranu

Ciapier čytajuć

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali14

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Usie naviny →
Usie naviny

«Ptušak amal usich źjeli». Lisy teraryzujuć viosku pad samym Minskam1

Jak ciapier vyhladaje apuściełaja minskaja «Piasočnica» FOTY4

U Łodzi palak napaŭ na palaka, bo dumaŭ, što jon ukrainiec31

Salist rasijskaha rok-hurta vykazaŭsia na kancercie suprać vajny. Jaho adpravili lačycca7

Biełaruska budavała ŭ Rasii kvateru, ale farmalna aformiła ipateku na stryječnuju siastru. I zastałasia la raźbitaha karyta5

Tramp pieradumaŭ źbirać płatu za prachod sudnaŭ praz Armuzski praliŭ6

«Biełavija» karektuje raskład praz abmiežavańni na paloty ŭ Rasii1

Na zapraŭcy ŭ Baranavičach pastavili skulpturu savieckaj «karalevy bienzakałonki» FOTY13

Pryznali «ekstremisckimi farmavańniami» jašče dźvie arhanizacyi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali14

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić