Zdaroŭje11

Minzdaroŭja: U Biełarusi vypadkaŭ zachvorvańnia vospaj małpaŭ nie zarehistravana

Hałoŭnaje miedycynskaje viedamstva krainy prakamientavała situacyju vakoł vospy małpaŭ, pieršy vypadak zaražeńnia jakoj byŭ učora zafiksavany ŭ Jeŭropie, a Suśvietnaja arhanizacyja achovy zdaroŭja abviaściła epidemiju nadzvyčajnaj situacyjaj, jakaja pradstaŭlaje niebiaśpieku dla ŭsiaho śvietu.

«U Respublicy Biełaruś vypadkaŭ zachvorvańnia nie zarehistravana, ale śpiecyjalisty hatovyja da isnujučaj vierahodnaści zavozu infiekcyi z terytoryj inšych dziaržaŭ. Lubaja infiekcyja ci virus moža być vyjaŭleny ŭ luboj krainie śvietu ŭ suviazi ź intensiŭnym pieramiaščeńniem ludziej, rostam suviaziaŭ ekanamičnaha, kulturnaha i turystyčnaha charaktaru», — paviedamlaje Minzdaroŭja.

Adznačajecca, što biełaruskija śpiecyjalisty raspracavali nabor reahientaŭ. Jon dazvalaje pravodzić dyjahnostyku zachvorvańnia mietadam PŁR u režymie realnaha času. U krainie jość i adpaviednyja ŭmovy (łabaratoryi BSL-3), jakija dazvalajuć ažyćciaŭlać usie vidy rabot z patahiennymi bijałahičnymi ahientami 4-j hrupy ryzyki.

U metach niedapuščeńnia zavozu i raspaŭsiudžvańnia infiekcyjnych zachvorvańniaŭ u ramkach sanitarnaj achovy terytoryi ŭ punktach propusku na dziaržaŭnaj miažy pravodzicca sanitarna-karancinny kantrol asob, jakija prybyvajuć z krain, dzie jość zachvorvańni.

Vospa małpaŭ — redkaje virusnaje zachvorvańnie, patencyjna niebiaśpiečnaje dla ludziej z asłablenym imunitetam. Infiekcyja supravadžajecca lichamankaj, intaksikacyjaj, pavieličeńniem limfavuzłoŭ i nastupnym raspaŭsiudžvańniem sypu — spačatku ŭ vyhladzie plam, jakija transfarmujucca ŭ burbałki, paśla łopańnia ŭtvarajucca jazvy, paśla ich hajeńnia — korački, a kali jany adpadajuć — rubcy. Pry lohkim ciačeńni chvaroba zvyčajna prachodzić sama pa sabie i doŭžycca ad 14 da 21 dnia.

Kamientary1

  • Josik
    16.08.2024
    Pamiatajem ab časach kavidu - usio budzie šykoŭna, anijakaja chvaroba nie patrapić u Biełaruś, bo łukašenka-pamiežnik pierakryŭ miežy na poŭnačy-zachadzie-poŭdni. Usio zamoŭčvać buduć.

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ12

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Padziemny pierachod sa šklanymi kubami na Arłoŭskaj amal hatovy

Samaja vialikaja vioska Biełarusi padrasła amal da 25 tysiač čałaviek4

57‑hadovuju ŭradženku Vińnicy asudzili za kamientary ŭ telehramie. Siabie jana nazyvała «ŭkrainkaj z akupavanaha Minska»21

U niadzielu da +38°S, u paniadziełak da +39°S. Ale čakajucca karotkačasovyja daždžy i navalnicy

Jakaja drama ŭ Iranie! Śviatkavali vychad u płej-of, ale hoł admianili10

Jak zaścierahčy siabie ad śpioki3

«Hieahrafija ŭkrainskich dalokabojnych sankcyj pastajanna pašyrajecca». Zialenski prakamientavaŭ udar «Fłaminha» pa zavodzie, jaki vyrablaje «Arešniki»5

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Na Niamizie abvaliłasia šklanaja ścienka prypynku1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ12

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić