Śviet11

«U nas fundamientalnaje razychodžańnie». Stała viadoma, pra što datčanie i hrenłandcy havaryli z amierykancami ŭ Biełym domie

U Biełym domie 14 studzienia prajšła sustreča kiraŭnikoŭ MZS Danii i Hrenłandyi Łarsa Lokie Rasmusena i Vivijan Mocfielt ź vice-prezidentam ZŠA Džej Dzi Vensam i dziaržsakratarom Marka Rubia. Pa słovach Rasmusena i Mocfielt, sustreča zaśviedčyła kardynalnyja razychodžańni bakoŭ pa mnohich pytańniach.

Łars Lokie Rasmusen i Vivijan Mocfielt na pres-kanfierencyi paśla sustrečy z pradstaŭnikami ZŠA. Fota: AP foto/John McDonnell

Na pres-kanfierencyi paśla sustrečy, jakoj papiaredničaŭ rost napružanaści ŭ suviazi z namieram Donalda Trampa ŭstalavać kantrol nad vostravam lubym sposabam, nie vyklučajučy siłavoha, Łars Lekie Rasmusen raskazaŭ, pra što išła na joj havorka i pra što ŭdałosia ci nie ŭdałosia damovicca.

Pieradavać Hrenłandyju ZŠA Danija, naturalna, admoviłasia, tym bolš što i sama Hrenłandyja hetaha nie choča. Pa słovach Rasmusena, «u nas tut fundamientalnaje razychodžańnie». 

«U nas fundamientalnaje razychodžańnie. Ale my taksama pahadzilisia, što možam nie zhadžacca adzin z adnym. Tamu my praciahniem havaryć. My vyrašyli sfarmavać vysokapastaŭlenuju pieramoŭnuju hrupu, kab zrazumieć, ci možam my znajści darohu napierad», — adznačyŭ dacki ministr.

Hetaja hrupa «nacelenaja na toje, kab uličvać amierykanskija aściarohi nakont biaśpieki, adnačasova pavažajučy čyrvonyja linii Karaleŭstva Danija». Čakajecca, što na praciahu niekalkich tydniaŭ hetaja hrupa praviadzie pieršuju sustreču.

Jaki mienavita varyjant prapanuje ZŠA, Rasmusen nie ŭdakładniŭ, ale, pavodle jaho słoŭ, «usio heta było vielmi emacyjna».

«Heta ŭsio vielmi emacyjna dla nas — dla ludziej u Hrenłandyi i Danii. My pazicyjanujem siabie jak samy blizki sajuźnik ZŠA. U Afhanistanie my panieśli takija ž straty, jak i jany. Ja vielmi dobra viedaju, što budučynia nie zaŭsiody źviazana z tym, jak było ŭ minułym. Ale minułaje taksama treba mieć na ŭvazie», — zajaviŭ jon.

U kožnym razie, ZŠA nie admaŭlajecca ad svaich pretenzij na Hrenłandyju.

«Ci zmožam my damovicca — ja nie viedaju. Ale ja spadziajusia, što pieramovy mahli b źnizić hradus napružańnia».

U vyniku na sustrečy było vyrašana stvaryć pieramoŭnyja hrupy, jakija pasprabujuć uličyć «aściarohi Trampa adnosna biaśpieki ŭ Arktycy», nie parušajučy pry hetym klučavych intaresaŭ Danii i Hrenłandyi.

«My, Karaleŭstva Danija, praciahvajem vieryć, što doŭhaterminovaja biaśpieka Hrenłandyi moža być zabiaśpiečanaja ŭnutry ciapierašniaj sistemy, a mienavita pahadnieńnia 1951 hoda ab abaronie Hrenłandyi i Damovy ab NATA», — padkreślivaje Rasmusen.

Pry hetym jon nie admaŭlaje stratehičnaj važnaści rehijona ŭ tym liku dla intaresaŭ biaśpieki ZŠA i źviartaje ŭvahu, što pry patrebie Amieryka mahła biez prablem jaje ŭmacoŭvać i ŭ ramkach najaŭnych adnosin. Kali ž u apošnija dziesiacihodździ hetamu stała nadavacca mienš uvahi — to zusim nie pa vinie Danii i nie praź jaje pazicyju:

«Doŭhi čas heta byŭ rehijon ź nizkaj napružanaściu, tamu ZŠA źnizili svaju prysutnaść — u Chałodnuju vajnu ŭ ich było 17 vajskovych baz, ciapier — adna. Tady ŭ ich było 10 tysiač vojskaŭ, ciapier — 200 čałaviek. Heta było ich rašeńnie. Ale ciapier situacyja ź biaśpiekaj u Arktycy sapraŭdy źmianiłasia. My pavinny reahavać na heta. Ale kupla Hrenłandyi dla hetaha zusim nie abaviazkovaja».

Na pytańnie, jak jon stavicca da słoŭ Trampa, što nibyta ŭsia abarona Hrenłandyi z boku Danii składajecca ź dźviuch sabačych zaprežak, Łars Lekie Rasmusen adkazaŭ, što heta, viadoma, pierabolšańnie, choć u peŭnaj stupieni z Trampam možna i pahadzicca, što hetu śfieru treba ŭzmacniać:

«Ja viedaju Trampa davoli daŭno i viedaju jaho padychod. Jon havoryć pra rečy krychu inakš, čym heta rabiŭ by ja. Ale jość i dola praŭdy ŭ jaho słovach. […] Havorka nie pra sabačyja zaprežki, viadoma, choć naš śpiecnaz sapraŭdy ich vykarystoŭvaje — pa-inšamu niemahčyma dabracca da poŭnačy Hrenłandyi. Ale ŭ niekatoraj stupieni my padzialajem aściarohi Trampa».

Adnak ža dacki bok kateharyčna nie zhodzien z acenkaj Trampa, što nibyta kala ŭźbiarežža Hrenłandyi volna siabie pačuvajuć rasijskija i kitajskija karabli, i što ŭvohule Kitaj hatovy zachapić hetuju terytoryju i zvonku i znutry:

«Pa danych našaj raźviedki, nivodnaha kitajskaha karabla nie było kala bierahoŭ Hrenłandyi na praciahu dziesiaci hadoŭ ci kala taho. I ŭ nas była mahčymaść vystupić suprać hetaha naratyvu. […] Što tyčycca kitajskich inviestycyj u Hrenłandyju — my paźbiehli hetaha. Kitaj tam nie prysutničaje», — rašuča zajaŭlaje dacki ministr. 

Danija na pieramovach prasiła amierykanski bok spynić pahrozy ŭ svoj adras:

«My patłumačyli, što heta nie tak lohka — šukać inavacyjnyja šlachi rašeńniaŭ, kali vy pračynajeciesia kožnuju ranicu ad novaj pahrozy. Nie viedaju, ci padziejničaje heta. Nie mahu śćviardžać adnaznačna. Ale dakładna ŭ intaresach usich bakoŭ pasprabavać zrazumieć, ci možam my ŭličyć niekatoryja aściarohi [Trampa] z nahody biaśpieki, u toj ža čas pavažajučy cełasnaść Karaleŭstva Danii i samavyznačeńnie naroda Hrenłandyi».

Pa słovach Rasmusena:

«Naša zadača była pieravieści hetyja publičnyja debaty, jakija adbyvalisia ŭ čorna-biełych tanach, u dyskusiju z prastoraj dla niuansaŭ. I ja rady, što choć u nas i niama pahadnieńnia, my pačniom hetuju dyskusiju».

Adnak u lubym vypadku:

«Idei, jakija nie pavažajuć terytaryjalnuju cełasnaść Karaleŭstva Danija i prava na samavyznačeńnie naroda Hrenłandyi, naturalna, absalutna nieprymalnyja».

Kamientary1

  • Žvir
    15.01.2026
    Cikava.

    "U Afhanistanie my panieśli takija ž straty, jak i jany." Voś tak vo infarmacyja i vypaŭzaje... To bok, straty nie malyja...

    "Havorka nie pra sabačyja zaprežki, viadoma, choć naš śpiecnaz sapraŭdy ich vykarystoŭvaje — pa-inšamu niemahčyma dabracca da poŭnačy Hrenłandyi."
    A Tramp, treba dumać, pabuduje tam chajvei...:)

Ciapier čytajuć

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ7

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Były kiraŭnik Salihorska, jaki ledź uratavaŭsia ad turmy, robić karjeru ŭ sistemie Minharvykankama2

Aryna Sabalenka raskazała, jakaja aktorka mahła b syhrać jaje ŭ kino14

Aŭtaškoły mohuć čakać źmieny1

Iłan Mask paabiacaŭ da kanca hoda vypuścić svoj film «Adysieja»9

Rasijanina, jaki žyŭ u Žłobinie, asudzili pa troch palityčnych artykułach za kamientary ŭ telehramie

Piać viežaŭ da nieba: jak viadziecca budaŭnictva mižnarodnaha finansavaha centra ŭ Minsku11

Zamiroŭskaja: Pakul ja nie pišu knihi13

Tramp choča, kab Infancina staŭ hienieralnym sakratarom AAN13

Hetaja raślina adpužvaje kamaroŭ nie horš za samuju papularnuju chimiju7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ7

Małady rabotnik «Minsk-Areny» pavinien zapłacić 71 miljon dalaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić