Ekanomika66

Vakansii žniŭnia: ad 1 da 15 miljonaŭ rubloŭ

Jakuju pracu prapanujuć pradpryjemstvy i arhanizacyi?

Siaredni zarobak u Minsku ŭ lipieni amal dasiahnuŭ 5 miljonaŭ, adrapartavaŭ Biełstat. Heta navat bolš za $500, pra jakija ŭłady kažuć tym čaściej, čym bližej robicca data parłamienckich vybaraŭ. Naturalna, daloka nie kožny, chto pracuje ŭ stalicy, atrymlivaje taki zarobak. My praanalizavali raźmieščanyja na sajcie Minharvykankama vakansii za žnivień, kab vyśvietlić, kamu prapanujuć najmienšy zarobak, chto zarablaje najbolš.

Ad miljona

Najmienšyja zarobki prapanujuć kredytnym i handlovym ahientam, akušerkam u šerahu minskich paliklinik.
Jak praviła, na takija pasady patrabujucca maładyja ludzi z małym pracoŭnym stažam. Nievialikija zarobki prapanujuć i artystam. Ale ŭ ichnim vypadku čaściej za ŭsio havorka idzie pra hnutki hrafik pracy i častkovuju zaniataść.

Tak, ad 1,05 miljona rubloŭ (kala $125) u Minsku prapanujuć administrataram u šerahu bankaŭ i ŭ Biełteleradyjokampanii. Stolki ž prapanujuć akampanijataru-kancertmajstru i artystu baleta ŭ Ansambli tanca. Zarobki akušerkam prapanujuć pačynajučy z 1,5 miljona.

Kala $500 i bolš

Zarobki, bolšyja za 4 miljony, najčaściej prapanujuć śpiecyjalistam budaŭničych prafiesij. Z hetaj sumy startuje zarobak armaturščykaŭ i bietonščykaŭ.
Inžyniery i architektary ŭ siarednim atrymlivajuć 4—6 miljonaŭ. Malaram i tynkoŭščykam prapanujuć ad 6 miljonaŭ rubloŭ.

Mahičnyja $500 prapanujuć barmenu ŭ hateli «Minsk». A voś Kiraŭnictva spravaŭ prezidenta (hałoŭnaje haspadarčaje ŭpraŭleńnie) šukaje sistemnaha administratara kampjutarnaj sietki z zarobkam ad 4,8 miljona (kala $570).

Šukajuć śpiecyjalista ź viedańniem farsi

Kiepski toj administratar banka, jaki nie maryć uznačalić jaho. Zarobak 14,7 miljona jak u kandydata na pasadu načalnika ŭpraŭleńnia «Biełahraprambanka» — dobraja matyvacyja dla karjernaha rostu. Pavieranamu ŭ spravach «TK Banka» prapanujuć 12 miljonaŭ, adnak kandydatu na pasadu nieabchodna viedać anhlijskuju movu i farsi. Viadučy śpiecyjalist u adździele raspracoŭki kiravańnia infarmacyjnych technałohij «Delta banka» budzie zarablać na 400 tysiač bolš.

Kab atrymlivać 10 miljonaŭ, nie abaviazkova być načalnikam u banku. Stolki prapanujuć kiroŭcam furaŭ, zaniatych u śfiery mižnarodnych pieravozak.

A što ŭ rehijonach?

Jak vidno, u stalicy pry žadańni možna znajści dobry zarobak. A ciapier razhledzim vakansii, jakija prapanujucca ŭ adnych z samych addalenych ad Minska rajcentrach krainy. Pavodle źviestak Ministerstva pracy i sacyjalnaj abarony, u Vialikaj Bierastavicy (Hrodzienščyna) najmienšy zarobak składaje 1,5 miljona. Jaho prapanujuć darožnamu rabočamu, piečniku, prybiralščyku pamiaškańniaŭ, kvietkavodu i ślesaru-santechniku. Na najbolšy zarobak u pamiery 3,6 miljona pretenduje inžynier enierhainśpiekcyi.

Haradok (Viciebščyna) — adziny z praanalizavanych nami rajcentraŭ, dzie sustrakajecca zarobak, jaki nabližajecca da $500.
4 miljony rubloŭ tut prapanujuć mularam, tynkoŭščykam i žyviołavodam. Samy ž mały z prapanavanych zarobkaŭ u prybiralščykaŭ — usiaho 1 055 tysiač rubloŭ.

U Łojevie, što na Homielščynie, čverć staŭki videademanstratara składaje kala 260 tysiač (1 050 tysiač za poŭnuju staŭku). Na samy vysoki zarobak tut pretenduje mašynist ekskavatara — 3,5 miljona rubloŭ.

Małarycki prafiesijny licej sielskahaspadarčaj vytvorčaści (Brestčyna) šukaje technika-nahladčyka na zarobak u 1 090 tysiač rubloŭ, a miascovaja rajonnaja balnica hatovaja płacić 2,9 miljona doktaru-śpiecyjalistu.

U Chocimsku na Mahiloŭščynie na samy mały i na samy vialiki zarobki pretendujuć traktarysty. Miascovaje DRBU abiacaje 1,07 miljona, a AAT «Babulin padvorak» — 2,3 miljona.

Zarobki

Minsk 1,05—14,7 młn

Vialikaja Bierastavica 1,5—3,6 młn

Haradok 1,05—4 młn

Łojeŭ 1,04—3,5 młn

Małaryta 1,08—2,9 młn

Chocimsk 1,07—2,3 młn

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Sakratar Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju8

Sakratar Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju

Usie naviny →
Usie naviny

U Viciebsku pradajuć budynak byłoha chiedera, dzie vučyŭsia Mark Šahał1

Na Kamaroŭcy «abiascenilisia» jahady

Paškodziŭ radzimku — atrymaŭ rak. Ankołah raźviančaŭ mify pra miełanomu1

Mahiloviec pahladzieŭ u svoj mabilnik: hieałakacyja vyznačałasia jak Smalensk7

Ukraina ŭdaryła na NPZ u Nižaharodskaj vobłaści, jaki zabiaśpiečvaje Maskvu i vobłaść palivam4

«My ačmureli ad taho, nakolki heta doraha». Kolki biełarusy zaraz traciać na viasielle3

Lidarku vieniesuelskaj apazicyi Maryju Karynu Mačada nie puścili na radzimu3

Hety architektar prajektuje padziemnyja harady dla samych bahatych na vypadak Treciaj suśvietnaj vajny7

Sabaka ŭkusiŭ dzicia niepadalok ad dziciačaj placoŭki, kali toje sprabavała zaleźci na dreva? Viersii maci i haspadara3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Sakratar Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju8

Sakratar Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić