Padziaki22

Čytač «NN» 100 hadoŭ tamu

I ŭ čarhovy raz pierakonvajemsia, što «Naša Niva», bieź pierabolšańnia — heta nacyjanalnaja historyja. Historyja ŭ navinach i repartažach, vieršach i listach.

I ŭ čarhovy raz pierakonvajemsia, što «Naša Niva», bieź pierabolšańnia — heta nacyjanalnaja historyja. Historyja ŭ navinach i repartažach, vieršach i listach. Pa aznačeńni Siarhieja Dubaŭca (jaki i sam staŭ postaćciu niŭskaj historyi), «NN» — heta nacyjanalny epas biełarusaŭ».

Bo «NN» — rezultat supolnaj pracy nia tolki redakcyi, ale i čytačoŭ, što źjaŭlalisia i suaŭtarami, i fundatarami, i hierojami artykułaŭ.

Imiony niekatorych šanavanyja, skłali nacyjanalny panteon (Kupała, Bahdanovič, Ciotka), imiony bolšaści čas nie danios da naščadkaŭ. Ale sama hazeta viartaje ź niabytu nam proźviščy tych, chto ŭ miastečkach i vioskach čytaŭ «NN»...

Hartajučy faksymile, trapili na zhadku pra Mikołu Anošku, žychara vioski Anoški, što pad Daŭhinavam na Vialejščynie. Da jaho źviartalisia miascovyja mužyki ŭ niastačy, i jon dapamahaŭ im zarabić hrošaj, dajučy jakuju pracu. Staryja nasielniki sučasnych Anošak nia pamiatajuć jakoha pana ci zamožnaha sielanina z takim imiem.

A ŭ «NN» znajšlisia jašče až piać artykułaŭ, pryśviečanych jamu, što źjaŭlalisia ŭ 1908—1910 h.

Pieršaja pa časie zhadka — ułasna jaho list u redakcyju, z prośbaj dapamahčy z pošukam technalohii vyrabu myła. Sam pa sabie list zastaŭsia b šarahovaj źjavaj, kali b chutka ŭ hazecie nie prajšła infarmacyja, što partyja myła, zroblenaja na sprobu ŭ sielanina Anoški, vyjšła vydatnaja. Heta paviedamlajecca ŭ liście karespandenta Sosienskaha ź miastečka Daŭhinava. (Toj V.Sosienski jašče adkryŭ dla litaratury Źmitraka Biadulu, paviedamiŭšy pra jaho zdolnaści «NN» i naładziŭšy suviaź maładoha Samuiła Płaŭnika ź biełaruskaj hazetaj.)

Karespandent Sosienski nazyvaje Anošku mudrym i spraviadlivym čałaviekam, da jakoha harnulisia ludzi. Apisvaje jaho jak asobu, što imknułasia da viedaŭ i śviadomaści nia prosta praz čytańnie knih, ale praz zacikaŭleńnie fizykaj, matematykaj, filazofijaj i inšymi navukami. Anoška, sa słovaŭ Sosienskaha, mieŭ kiemlivaść da pradprymalnictva i choć sam žyŭ biedna, dapamahaŭ adnaviaskoŭcam u niastačy, dy nie pazykaj hrošaj, a razumnaj arhanizacyjaj pracy — «ci hlinu kapać pastavić, abo kamieńnie vazić, i było na kavałak chleba».

Raspaviadajecca i pra toje, što Mikoła Anoška sam pisaŭ «ab budynkach z vapny i piasku» dy, ź jaho ŭłasnych słovaŭ, mieŭ namier napisać u hazecie «ab relihii, ab torfie, ab hnaju, jak rabić mydła maim sposabam i jašče šmat čaho». Hazeta, što apisvajecca ŭ liście, — biezumoŭna, «Naša Niva».

Praŭda, toje paviedamleńnie Sosienskaha ŭ «NN» za 1909 h. stałasia «in memoriam» pa M.Anošku, jaki pakinuŭ harotny śviet u 40‑hadovym uzroście. «NN» zhadvaje M.Anoška i padčas apošniaje sustrečy z adnaviaskoŭcami, što zajšli praviedać mocna chvoraha «na reŭmatyzm» susieda: «Padajcie mnie maju hazetu, peŭnie, žonka jaje pryniesła z Daŭhinava...» Pakul pasłali pa ksiandza, Mikoła razmaŭlaŭ z mužykami pra patrebu ŭ navucy i knihach i «jašče havaryŭ ab svabodzie, ab usiom... i hetak jon kazaŭ, što i kamieńnie b płakała, nia tolki čałaviek... Skora pryjšła žonka z «Našaj Nivaj»... Adnymi z apošnich słovaŭ pierad skonam, što skazaŭ Mikoła Anoška, byli nastupnyja: «Niachaj Boh daść zdaroŭja ŭsim, chto pracuje dziela našaha kraju».

Apošniaja zhadka pra našaha hieroja — dopis u №13 za 1910 h. Sosienski piša pra harotnuju žytku sialan vioski Anoški, i dadaje, što ciapier «ahledzielisia ludzi, jak daŭniej časta niespraviadlivy byli da niabožčyka Mikoły Anoški. Daŭniej — niama zarabotkaŭ — da Anoški... a ciapier nia tolki skončylisia zarabotki, ale navat niama ŭ kaho našaj biełaruskaj hazetaj «Našaj Nivaj» pažyvicca, bo, choć stydna pryznacca, našy sialanie niejak nia mohuć sabracca, kab skinucca pa kolki kapiejek i vypisać hazetu».

...Takim sa skupych zaciemak amatarskich karespandencyj paŭstaŭ pierad nami šarahovy biełaruski sielanin, čytač «Našaj Nivy» pačatku stahodździa ź jaho marami i rasčaravańniami, nadziejami na lepšaje ŭ nieprahladnaj ciemry budzionnaści. U losie Anoški adbilisia losy socień tysiač «panoŭ sachi i kasy», jakija žyli, jak usie, ale sprabavali «ludźmi zvacca».

Mikoła i Ŭsievaład Ścieburaki, Vialejka‑Miensk

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Staršynia Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju3

Staršynia Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju

Usie naviny →
Usie naviny

«My ačmureli ad taho, nakolki heta doraha». Kolki biełarusy zaraz traciać na viasielle3

Lidarku vieniesuelskaj apazicyi Maryju Karynu Mačada nie puścili na radzimu2

Hety architektar prajektuje padziemnyja harady dla samych bahatych na vypadak Treciaj suśvietnaj vajny5

Sabaka ŭkusiŭ dzicia niepadalok ad dziciačaj placoŭki, kali toje sprabavała zaleźci na dreva? Viersii maci i haspadara3

Relihija moža dziejničać na mozh jak narkotyk — u dobrym sensie słova4

U Kijevie 10 čałaviek zahinuli ŭ vyniku rasijskaj ataki, jašče 56 — paranienyja

ZŠA ŭdziesiacioch i pry dvuch admienienych hałach pieramahli Bośniju i vyjšli ŭ 1/8 finału2

Bielhija amal bieznadziejna prajhravała Sieniehału, ale ŭ vyniku śviatkavała pieramohu1

Uładzimir Karanik u Indaniezii papaziravaŭ u znakamitaj miascovaj kašuli FOTAFAKT5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Staršynia Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju3

Staršynia Rady biaśpieki zaklikaŭ biełarusaŭ ustrymacca ad pajezdak u Rasiju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić