pazytyvy
Čamu ž kałhaśnikam nia pieć?
Interjer pustoj i chałodnaj viaskovaj kramy, dzie pachnie dziravymi torbami, myšami i zapałkami, pakidaje spakojnym tolki čałavieka, jaki ščyra pierakanany ŭ realnaści troch biełaruskich fenomenaŭ: spraviadlivaj apłaty pracy, dalaraŭ pa kursie Nacbanku i «prostaha čałavieka».
U apošniaha asabliva vieryć kiraŭničaje źviano. Ad časoŭ pabudovy Viciebska-Arłoŭskaj čyhunki zaniadbany vyhlad i pakorlivaść losu, ułaścivyja tutejšamu, nia tolki ŭražvali vialikich rasiejskich paetaŭ, ale i ŭzmacniali ŭ arhanizatarach usich našych pieramoh nieadolnuju prahu da śmiełych haspadarčych eksperymentaŭ.
Adnoj z najbolš aryhinalnych i ŭ peŭnym sensie ŭzornaj možna ličyć sprobu ŭmacavańnia charčovaje biaśpieki dziaržavy šlacham zamarožvańnia z 1994 da 1997 h. zarpłaty ŭ sielskaj haspadarcy. Paśla taho, jak zarobak kałhaśnika ŭ 1997 h. nabliziŭsia da pałovy ad siaredniaha pa krainie, a zapazyčanaść pa im vyjšła za miažu 30 000 000 dalaraŭ pa kursie Nacbanku, dva hady nie ŭradzili žyta, bulba, siena i inš.
Vy dumajecie, heta napałochała šukalnikaŭ nietradycyjnych ekanamičnych ściažyn? A-ni! Čaho i kaho im bajacca? Kałhaśniki i na vyhlad padobnyja da ich rabotniki saŭhasaŭ apošnija hady nia mieli zarobku nat blizkaha da troch čverciaŭ ad siaredniaha ŭ krainie i absalutna spakojna ŭsprymajuć svoj uzrovień dabrabytu. Nie chvalujucca navat z-za taho, što pavodle aficyjnaha kursu Nacbanku ichny zarobak nikoli nie pieravyšaŭ 75 USD za miesiac.
Dalej bolej. Kali ziemlarobaŭ i žyviołavodaŭ hrošy nie chvalujuć, padumała drobnaje načalstva, dyk na chaleru im adrazu płacić. I nia płocić. Suma zapazyčanaści pa zarobkach za studzień uzrasła bolš čym udvaja. Saŭhasy zavinavacilisia svaim rabotnikam 958 500 000 novych rubloŭ, a kałhasy kałhaśnikam — 3 139 600 000 rubloŭ.
Nie staje hrošaj, kab zapłacić kožnamu treciamu kałhaśniku. Apošnija piać hadoŭ zapazyčanaść pa zarobkach pierad viaskoŭcami ŭ najbolš napružany peryjad ich pracy — u červieni — nie byvała mienšaj za 20 000 000 dalaraŭ pa aficyjnym, zrazumieła, kursie. Zapazyčanaść kałhaśnikam vahajecca ŭ miežach 60—80% ad ahulnaj zapazyčanaści pa zarobkach u krainie.
Vychodzić, što hetymi hrašyma sialanie niby prakredytavali kahości. Jak razam paličyŭšy, zdajecca, što mnoha hrošaj addali kałhaśniki ŭ kredyt dziaržavie. Kali ž kožnamu «kredytoru» addaduć jahonyja 17075 rub., kab zaachvocić da aktyŭnaha ŭdziełu ŭ viesnavoj pasiaŭnoj i vosieńskaj vybarčaj kampanijach, dyk i niama na što hladzieć. Bo što za ich kupiš?
Siaredniaje načalstva vydatna razumieje, što treba kuplać, što — možna i što kupiać kałhaśniki-saŭhaśniki na samoj spravie. «Niama čaho ich razbeščvać», — kaža siaredniaje načalstva, pazirajučy na najvyšejšaje. I siaredniamu pracaŭniku dziaržaŭnaha ahrasektaru, jaki realizavaŭ letaś adnaho miasa žyvoj vahoj na 1700 dalaraŭ pa suśvietnych koštach, naličana za hod ažno 552 dalary pa kursie Nacbanku. A za małako, a za bulbu, a za žyta?
Za ŭsio astatniaje dziaržaŭnyja sialanie atrymlivajuć luboŭ dziaržavy. Luboŭ ščyruju, bo viarchoŭnaje načalstva viedaje: kali ŭ race nia stanie vady, u joj nia budzie i ryby.
Tamu viesialacca reklamnyja kałhaśniki. Jaduć niedziaržaŭnuju skvaračku, zapivajuć niedziaržaŭnaj čaračkaj, a potym, napeŭna, słuchajuć praź dziaržaŭnaje radyjo, jak Maskva budzie kidać na niedružalubnych biełarusam ludziej jadziernyja bomby, i radasna śpiavajuć:
Nam kałhasnaje žyćcio
Vielmi spadabałasia.
Bieražyś, Ameryka,
Nie na tych narvałasia.
Čamu ž im nia pieć, kali «skaračajucca terminy zapazyčanaści viaskoŭcam pa zarabotnaj płacie. Samyja «praciahłyja» daŭhi rabotnikam saŭhasaŭ i kałhasaŭ zaraz zastalisia ź listapadu».
Michał Zaleski
Kamientary