Archiŭ

Viktar Muchin. Popis žycharstva: ludzi i movy

№ 42 (199), 16 — 23 kastryčnika 2000 h.


 

Popis žycharstva: ludzi i movy

 

Praviedzieny ad 16 da 23 lutaha 1999 h. popis žycharstva krainy — pieršy pa adnaŭleńni dziaržaŭnaje niezaležnaści. Dahetul u Biełarusi aficyjna padličvali kolkaść žycharstva vosiem razoŭ: u 1897 (u časie pierapisu nasielnictva Rasiejskaj Imperyi), 1926 i 1937 (u miežach tahačasnaje kurtataje BSSR), 1939, 1959, 1970, 1979, 1989 hadoch. Pavodle źviestak letašniaha pierapisu, stałaje nasielnictva krainy składali 10 miljonaŭ 45 tysiač čałaviek. Z hetaje kolkaści 6 miljonaŭ 961 tysiača čałaviek (69%) žyli ŭ 104 haradach i 108 miastečkach, a rešta, 3 miljony 84 tysiačy čałaviek (31%), — u 23459 vioskach. U Miensku žyvie 1680 tysiač čałaviek; haradoŭ, dzie kolkaść ludziej pieravyšaje 100 tysiač — 15.

 

Siarod eŭrapiejskich dziaržaŭ 10-miljonnaje nasielnictva majuć Belhija, Vuhorščyna, Hrecyja, Partuhalija, Čechija i pakul jašče isnaja Juhasłavija. Ale davodzicca zaśviedčyć sumnaje: Biełaruś užo nie naležyć da krain z 10-miljonnym nasielnictvam. Pavodle stanu na 1 vieraśnia na jejnaj terytoryi stała pražyvali tolki 9 miljonaŭ 999,6 tysiač čałaviek. Heta źviazana ź mienšaju kolkaściu narodžanych u paraŭnańni z pamierłymi. Tak, kali za studzień-žnivień u krainie naradziłasia 62666, dyk pamierła — 90430 čałaviek. Da taho ž asabliva sumny abraz u sielskaj miascovaści, dzie kolkaść pamierłych ciapier pieravyšaje kolkaść narodžanych bolš jak u 2,5 raza.

U paraŭnańni ź pieršym pavajennym pierapisam 1959 hodu kolkaść nasielnictva Biełarusi da 1999 hodu pavialičyłasia na 25% (na Mahiloŭščynie — na 3%, Bieraściejščynie — 26%, a ŭ Miensku — u 3,3 raza). Adnak tempy ŭzrostu pastupova źnižajucca ad pačatku 1970-ch. Miž 1989 i 1999 hadami nasielnikaŭ Biełarusi pamienieła na 107 tysiač (1%). Ad 1993 hodu adbyvajecca depapulacyja — bolš ludziej pamiraje, čymsia naradžajecca. Častkova heta kampensujecca mihracyjaj u Biełaruś ź niespakojnych krajoŭ, h. zv. “haračych punktaŭ”. Prykładam, sioleta ŭ krainu pryjechała 7,8 tysiač čałaviek, stolki ž, kolki emihravała, ale vymirańnie karennych žycharoŭ kraju j zamiaščeńnie ich čužyncami naŭrad ci možna vitać i ciešycca z hetaha.

Pavodle ščylnaści nasielnictva na pieršym miescy stalica — 6565 čałaviek na kilametar kvadratny. Dalej iduć abłasnyja centry: Bieraście (5968 čał.), Viciebsk (4410 čał.), Homiel (4152 čał.), Mahiloŭ (3601 čał.). Valniej za ŭsich dychaje Horadnia, dzie značnaja dola pryvatnaha sektaru i starych kamianic u histaryčnym centry daje mahčymaść raźmierkavać 3175 čałaviek na kv.km. Siaredniaja ščylnaść nasielnictva Respubliki — 48 čałaviek na kv.km (najmienšaja na Viciebščynie — 34 čałavieki, najbolšaja na Horadzienščynie — 47 čałaviek).

U Biełarusi na luty 1999 hodu žyli pradstaŭniki 134 nacyjanalnaściaŭ, jakija vyznačali svajo pachodžańnie na padstavie samaśviadomaści. Nacyjanalnaść dziaciej vyznačałasia baćkami. Balšyniu 10-miljonnaha nasielnictva składali biełarusy (8 młn. 159,1 tys.), rasiejcy (1 młn. 141,7 tys.), palaki (395,7 tys.), ukraincy (237 tys.) i žydy (27,8 tys.). Pa adnym čałavieku žyli ŭ Biełarusi pradstaŭniki ahułaŭ, arčyncaŭ, hruzinskich žydoŭ, kvanadyncaŭ, kierekaŭ, krymčakoŭ, nahajbakaŭ, rutulcaŭ, tazaŭ i čułymcaŭ — narodaŭ, amal nami nia znanych. Što ž źmianiłasia ŭ palitry nacyjanalnaściaŭ našaje baćkaŭščyny za apošnija hady? Biełarusaŭ za apošniaje dziesiacihodździe stała bolej na 3,2%. Hetak stałasia ŭpieršyniu za pavajenny čas, kali štohod adsotak karennaha narodu źmianšaŭsia: u 1959 hodzie — 81,1%, 1970 — 81%, 1979 — 79,4%, 1989 — 77,9%. Hetki abraz vymaloŭvajecca całkam pa krainie. U roznych rehijonach dola biełarusaŭ adnosna inšych narodaŭ istotna roźnicca. Na Bieraściejščynie biełarusaŭ ciapier 85% (1959 — 85,9%, 1970 — 86,1%, 1979 — 84,6%, 1989 — 82,8%). Jak vidać, na paŭdniovym zachadzie adbyvałasia to pavieličeńnie, to pamianšeńnie liku ludziej, jakija vyznačalisia biełaruskaju nacyjanalnaju śviedamaściu. U tym samym časie, kali rasiejcaŭ u hetaj vobłaści ŭ 1959 hodzie było 7,5%, dyk u 1989 — 10,1%, a ciapier — 8,7%. Dola rasiejcaŭ u Biełarusi ŭ paraŭnańni z 1989 hodam źmienšyłasia paŭsiudna: na Viciebščynie — z 15,2% da 13,6% (u 1959 hodzie — 9,3%), Homielščynie — z 12,6% da 11% (1959 — 6,6%), Horadzienščynie — z 10,7% da 10,1% (1959 — 6,7%), Mienščynie — z 9,9% da 9% (1959 — 5,7%), Mahiloŭščynie — z 13% da 10,9% (1959 — 7,7%).

U Miensku, pačynajučy ad 1959 hodu, rasiejcaŭ stanaviłasia ŭsio mienš i mienš: ad 22,8% da 15,7% u 1999 hodzie (biełarusaŭ stanaviłasia, naadvarot, bolej — z 63,8% u 1959 hodzie da 79,3% ciapier). Praŭda, heta zusim nie adbivałasia na moŭna-kulturnym abliččy stalicy. Tolki 15,4% biełarusaŭ-mienčukoŭ havorać doma pa-biełarusku, movaj rasiejskaj pasłuhujucca 84,6%. Siarod rasiejcaŭ pa-biełarusku havoryć 1,7% mienčukoŭ. Siarod palakaŭ — 20,1% (pa-rasiejsku — 78,6%). 3,8% i 3,5% mienskich ukraincaŭ i žydoŭ adpaviedna karystajucca biełaruskaju movaju ŭ pobycie.

Što da žydoŭ, dyk u 1959 hodzie ŭ krainie žyli 150 tysiač pradstaŭnikoŭ hetaha narodu, u 1989 — 112 tysiač, a pavodle letašnich źviestak u nas zastałosia tolki 28 tysiač (ź ich u Miensku žyvie trochi bolej za 10 tysiač čałaviek). Kali paraŭnać raźmierkavańnie žydoŭ pa abłaściach, dyk najbolej ich było ŭ 1959 hodzie na Homielščynie (45 tysiač, ciapier — mienš za 6 tysiač), zatym išli pavodle spadu kolkaści: miesta Miensk (amal 40, ciapier 10), Mahiloŭščyna (blizka 29, ciapier — 3,5), Viciebščyna (19, zastałosia bolš za 4,5), Mienščyna (9, letaś — 1,6), Bieraściejščyna (było 6, a zastałasia 1 tysiača z hakam). Mienš za ŭsio było j jość žydoŭ na Horadzienščynie — u 1959 hodzie ich naličvałasia 3,8 tysiač, a ŭ 1999 hodzie ŭsiaho 900 čałaviek. Zrešty, nia hetak šmat i biełarusaŭ na paŭnočnym zachadzie krainy. Prynamsi, pavodle pierapisaŭ choć dola karennaha nasielnictva za sorak hadoŭ i vyrasła z 60,1% u 1959 hodzie da 62,3% u 1999, ale dahetul jašče tam zastajecca šmat pašpartna-kaściolnych palakaŭ — 24,8% suprać 30,9% u 1959 hodzie. Cikava zaciemić, što na Horadzienščynie najbolšy pracent biełarusaŭ — 65,1% — naziraŭsia ŭ 1970 hodzie, ale pastupova staŭ źmianšacca na karyść rasiejcaŭ, palakaŭ i ŭkraincaŭ.

Pabolšała ŭ krainie j cyhan. Dziŭna, ale ŭ 1959 hodzie pavodle aficyjnaje statystyki ŭ nas ich amal nie było, ale letaś naličyli amal 10 tysiač čałaviek, hetulki sama ŭ Biełarusi žyvie tatar — blizka pa 0,1% ad usiaho nasielnictva. Litoŭcaŭ stała mienš — z 8,4 tysiač sorak hadoŭ tamu da 6,4 ciapier. Paboleła ž asob inšych nacyjanalnaściaŭ, aprača tradycyjnych, — ciapier hetkich z nami žyvie 50 z hakam tysiač, amal hetulki sama, kolki litoŭcaŭ, tatar, cyhan i žydoŭ razam uziatych, choć kožny rehijon maje svaje admietnaści. Cyhan bolš za ŭsio na Homielščynie, zafiksavany navat sucelnyja cyhanskija pasieliščy na miescy pakinutych pryčarnobylskich viosak. Tatar ža j litoŭcaŭ najbolej — adpaviedna 2,2 i 3 tysiačy — na Horadzienščynie: heta całkam zrazumieła, bo mienavita tutaka źjavilisia pieršyja tatarskija kalonii jašče pry kniaziu Vitaŭtu dy zachavalisia astraŭki bałtamoŭnaha nasielnictva, jakija šče pry kancy XIX st. isnavali navat u vakolicach Navahradka.

Pytańnie pašyreńnia movaŭ u časie pierapisu nasielnictva 1999 h. razhladałasia ŭ kompleksie: prapanoŭvałasia paznačyć svaju rodnuju movu, movu, na jakoj čałaviek havoryć doma i druhuju movu, jakoju svabodna vałodaje. Nazvali rodnaju movu svaje nacyjanalnaści amal 82% nasielnictva, 18% hramadzian pryznalisia, što ŭvažajuć za rodnuju movu nie svaje nacyjanalnaści. U 1989 hodzie hetyja pakaźniki składali 78% i 22%, što śviedčyć pra ŭzrost liku nacyjanalna śviedamych ludziej u ahulnaj masie nasielnictva krainy — na heta paŭpłyvaŭ praces biełaruskaha nacyjanalnaha adradžeńnia, razam ź jakim stali adradžacca kultury inšych narodaŭ, što zdaŭna žyvuć u našym krai. Na movie svaje nacyjanalnaści ŭ Biełarusi, adnak, nie zvažajučy na vysoki rovień nacyjanalnaje samaśviadomaści, havorać doma tolki 45%, ci 4,5 miljona žycharoŭ Respubliki. Hetki mały adsotak abumoŭleny pieradusim značnaju dolaj asob biełaruskaje nacyjanalnaści, jakija zabyli svaju movu j addajuć pieravahu ŭ kamunikavańni inšaj, najčaściej rasiejskaj.

Pa-biełarusku ŭ lutym 1999 hodu havaryli 3683 tysiačy čałaviek, abo 37% ad usich pierapisanych, ź ich 3373 (92%) — biełarusy. Ale siarod biełarusaŭ, jak bačym, tolki 41% pasłuhujecca doma, na pracy, na vulicy rodnaju movaju. Rasiejskaju movaju havorać 6308 tysiač čałaviek (63% nasielnictva), ź ich 4783 tysiačy čałaviek — biełarusy. Hetkim čynam, rasiejskuju movu zamiest biełaruskaje vybiraje sabie na paŭtara miljona biełarusaŭ bolej. Hetaja ličba roŭnaja kolkaści žycharoŭ Miensku.

Rasiejskaja mova vyjhraje ŭ biełaruskaje koštam miesta, a najpierš kolkaściu amal sucelna rasiejskamoŭnych mienčukoŭ. U Miensku rodnaju vyznajuć biełaruskuju movu 61,9% žycharoŭ stalicy, i tolki 12,9% mieścičaŭ havorać pa-biełarusku doma. Jašče radziej pačuješ rodnuju movu ŭ kramie i ŭ transparcie. A voś kali adkinuć Miensk i pahladzieć na adpaviednyja pakaźniki na Mienščynie, dyk mienavita hety rehijon staić na pieršym miescy pavodle tych, chto vyznaje biełaruskuju movu rodnaju (83,6%) i havoryć na joj (58,5%). Nastupnaja pavodle svaje biełaruskaści Horadzienščyna: tamaka 72,6% ludziej abrali rodnaju biełaruskuju movu i 53,6% nazvali jaje hutarkovaj. U inšych rehijonach u siarednim 70-75% ludziej nazvali rodnaju biełaruskuju movu. Pavodle kolkaści nośbitaŭ movy iduć adna pa adnej: Bieraściejščyna (39%), Homielščyna (34,5%), Viciebščyna (31,7%) i Mahiloŭščyna (30,3%). Na radzimie pieršaha prezydenta pa-biełarusku havoryć udvaja mienš ludziej, čym na baćkaŭščynie pieršaha premjera niezaležnaje Biełarusi.

Pamylajucca tyja, chto miarkuje, niby pa-biełarusku havorać adno aktyvisty demakratyčnych partyj dy žychary hłuchich viosak. Statystyka śviedčyć, što siarod “apazycyjaneraŭ” nia hetak i šmat biełaruskamoŭnych — na heta pakazvajuć źviestki z najbolš “apazycyjnaha” miesta krainy (hł. vyšej). Biełaruskamoŭnaju, jak i sto, i tysiaču hadoŭ tamu, zastajecca vioska. Kali ad usiaho nasielnictva krainy rodnaju nazvali biełaruskuju movu 73,7% ludziej, dyk u miestach — 66,9%, a ŭ vioskach — 89,2%. Što da hutarkovaje movy, dyk tutaka stanovišča z movami jašče kantraśniejšaje. Pry 36,7% biełaruskamoŭnych u cełym pa krainie — siarod mieścičaŭ ich 19,8%, a siarod sialanaŭ 74,7%. Paŭpracenta ad usich hramadzian havorać nie pa-biełarusku i nie pa-rasiejsku.

Čaściej za rasiejskuju vykarystoŭvajuć biełaruskuju movu ŭ dačynieńniach palaki (57,6%, u miestach — 34,6%, u vioskach — 84,9%), što jašče raz paćviardžaje mierkavańnie pra biełaruskaje pachodžańnie balšyni palakaŭ, jakija tolki pavodle vieravyznańnia hatovy dałučyć siabie da susiedniaha narodu. Ale hetaja ž statystyka śviedčyć, što, prykładam, na Mahiloŭščynie tolki 46,6% palakaŭ-viaskoŭcaŭ havorać pa-biełarusku pry 53,1% rasiejskamoŭnych — značycca, tam asymilacyja adbyvajecca nia tolki chutčej, ale j na dvuch roŭniach: nie paśpieŭšy adčuć siabie biełarusami, pašpartnyja palaki pierachodziać na rasiejskija rejki. Ale j za tendencyju hety vyniatak nia moža ŭvažacca, bo idziecca tolki pra 400 palakaŭ-viaskoŭcaŭ Mahiloŭščyny z 2,8 tysiač pradstaŭnikoŭ hetaje nacyjanalnaści ŭ najbolš saviecka-rasiejskaj vobłaści Biełarusi. Peŭnaja, chacia j niaznačnaja, kolkaść pašpartnych rasiejcaŭ, jakija nazyvajuć rodnaju j movaju štodzionnych znosin biełaruskuju, havoryć pra pieraciakańnie niadaŭna asymilavanych biełarusaŭ nazad, u svajo spradviečnaje nacyjanalnaje asiarodździe. Ad 70% da 90% žydoŭ hetaksama havorać pa-rasiejsku, čaściej pasłuhujucca biełaruskaju ŭkraincy. Apošniaje vynikaje jak ź blizini hetych moŭ, hetak i ź mierkavańniaŭ salidarnaści ź biełarusami, choć heta, napeŭna, adzinkavyja vypadki.

Toje, što ŭ časie apošniaha popisu žycharstva krainy było pastaŭlena nia tolki pytańnie pra rodnuju movu, ale j pra movu kamunikavańnia, dazvalaje inakš pahladzieć na etnakulturnaje stanovišča ŭ Biełarusi. Hłybiejšy analiz matarjałaŭ hetaha nacyjanalnaha sacyjalahičnaha daśledavańnia moža być karysny nia tolki ŭ pracy kulturnickaha kirunku, ale i ŭ palityčnaj rabocie.

Pavieličeńnie doli biełarusaŭ u ahulnaj kolkaści nasielnictva krainy, davoli značnaja ličba biełaruskamoŭnych — heta ŭsiaho tolki statystyka. Nasamreč usio našmat składaniej: i biełaruskaja samaśviadomaść pry nizkaj palityčnaj kultury j aryjentavanaści mnostva ludziej na Rasieju, i kastrubavataja biełaruskaja mova mieścičaŭ, i trasianka viaskoŭcaŭ — usio heta nie padstavy dla suciašeńnia. Tamu zirniem na vyniki letašniaha pierapisu i ź inšaha, niesuciašalnaha boku, — ci buduć stratehičnyja dla budučyni nacyi j dziaržavy nacyjanalnyja j moŭnyja pracenty nie nižejšyja ad ciapierašnich, zaležyć nia tolki ad času, ale j ad nas samych.

 

Dla publikacyi vykarystany vyniki pierapisu nasielnictva Respubliki Biełarusi 1999 hodu z aficyjnaha vydańnia Ministerstva statystyki j analizu “Nasielenije Riespubliki Biełaruś” (Miensk, 2000).

Viktar Muchin


Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

Usie naviny →
Usie naviny

U akupavanym Maryupali paśla ataki dronaŭ zahareŭsia skład z palivam

Samy vysoki prachadny ŭ BDU skłaŭ 395 bałaŭ

Hibrałtar adkryŭ miažu ź Ispanijaj. Što heta aznačaje dla biełarusaŭ i ci patrebnaja ciapier brytanskaja viza2

Viačasłaŭ Daniłovič, jaki haniŭ bieł-čyrvona-bieły ściah i chvaliŭ Stalina, staŭ adnym z kiraŭnikoŭ Akademii navuk9

Kot Łary na hanku Daŭninh-stryt, 10 sustrakaje novaha haspadara FOTAFAKT6

Spakuśnik z Kaŭkaza pad vyhladam «śpiecnazaŭca HRU» mietadyčna duryŭ biełaruskuju turystku5

U biełaruski ŭ pašparcie adarvałasia pałoska pierad pieršaj staronkaj. Što kažuć u Dziaržpahrankamitecie

U postapakaliptyčnym viesternie Guns of Eschaton budzie biełaruskaja mova. Łakalizacyju prafinansavali dva biełarusy3

Lidar Nikarahua paśla 30 hadoŭ kiravańnia paabiacaŭ admianić vybary14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić