Masavaja hibiel pčoł, jakaja nazirajecca va ŭsim śviecie, moža stać sapraŭdnaj katastrofaj dla ŭsiaho čałaviectva, miarkujuć navukoŭcy. Pa słovach Žyla Ratyja, prezidenta Mižnarodnaha kanhresa pčalarskich asacyjacyj, uzrovień śmiarotnaści pčoł na siońnia składaje 20-40%.
Kaštoŭnaść, jakuju pčoły ŭjaŭlajuć dla čałavieka, zaklučajecca nie tolki ŭ ich zdolnaści davać miod, ale i ŭ zdolnaści apylać kvietki, pieralatajučy z raśliny na raślinu.
Takim sposabam pčoły spryjajuć razmnažeńniu prykładna 80% roznych raślin u śviecie, a heta składaje, u svaju čarhu, tracinu racyjonu nasielnictva Ziamli.
Tamu źniknieńnie pčoł moža paciahnuć za saboj takija surjoznyja nastupstvy, jak naprykład, vostry niedachop miasnych i małočnych praduktaŭ, a taksama harodniny i sadaviny.
Hałoŭnymi pryčynami hibieli nasiakomych, na dumku daśledčykaŭ, źjaŭlajucca prymianieńnie ŭ sielskaj haspadarcy piestycydaŭ, vyroščvańnie monakultury i niapravilnyja mietady pčalarstva.
Źniknieńnie pčoł taksama źviazana z Varoa — parazitnym klaščom, jaki niasie hibiel dla hetych nasiakomych
Kamientary