Aryšty, zabarony, zatrymańni
Hałoŭny ideolah Miadzielščyny
Hałoŭny ideolah Miadzielščyny Nadzieja Hiernovič zabaraniła dziciačamu prytułku brać padarunki ad Partyi BNF na toj padstavie, što «tam i tak usio dobra!».
16 kastryčnika
Klimava vieźli ŭ Mazyr try dni
Palitviaźnia Andreja Klimava ciaham troch dzion pieravozili ź Miensku ŭ Mazyrskuju kaloniju strohaha režymu. Čyhunkaj ź Miensku da Mazyra 328 km. Zvyčajny ciahnik hetuju adlehłaść pieraadolvaje za siem hadzinaŭ.
Žarski źlitavaŭsia nad Padrezam
Kiraŭnictva Biełaruskaha dziaržaŭnaha technalahičnaha ŭniversytetu paviedamiła studentu Źmitru Padrezu pra adličeńnie za «parušeńnie statutu». Faktyčna pryčynaj adličeńnia staŭ «syhnał» va ŭniversytet z boku miadzielskaj milicyi. Z.Padrez 6 kastryčnika byŭ zatrymany ŭ Miadziele z nalepkami «Eŭrapiejskaha maršu», na jaho skłali pratakoł. Kančatkovaje rašeńnie nakont Źmitra prymaŭ sam rektar BDTU Ivan Žarski: jon nie pahadziŭsia ź mierkavańniem kiraŭnictva fakultetu nakont vyklučeńnia junaka.
Istomin haładaŭ u turmie
Staršynia Haradzienskaj abłasnoj arhanizacyi AHP Jury Istomin ciaham tydnia trymaŭ haładoŭku ŭ specpryjomniku Kastryčnickaha RUUS Horadni, pratestujučy suprać niezakonnaha aryštu. Jon byŭ aryštavany napiaredadni «Eŭrapiejskaha maršu» i asudžany na 7 sutak za «niecenzurnuju łajanku». Pierad tym Ju. Istomin znachodziŭsia za kratami 5 sutak i taksama nie prymaŭ ježu.
Malitva salidarnaści la Cviatoha Jazepa
Blizu 50 maładzionaŭ a 20‑j sabralisia kala carkvy na supolnuju malitvu. Ludzi trymali partrety palitźniavolenych i aryštavanych u suviazi z «Eŭrapiejskim maršam». Nad usimi ŭzvyšaŭsia vializny partret Źmitra Daškieviča. Akcyja skončyłasia supolnym śpiavańniem nacyjanalnaha himnu «Mahutny Boža».
17 kastryčnika
«Homielskaja praŭda» pryznałasia ŭ chłuśni
U sudzie Čyhunačnaha rajonu Homielu pradstaŭnica aficyjnaj hazety «Homielskaja praŭda» Alena Alenčanka pahadziłasia biez sudovaha raźbiralnictva nadrukavać abviaržeńnie svajoj publikacyi. Z pazovam vystupiŭ hramadzki aktyvist, siabar AHP Leanid Sudalenka. U artykule «Svaich dziaciej — za miažu, čužych — «u baraćbity za demakratyju» (nadrukavany sioleta 2 žniŭnia), aŭtar S.Hrušenka prypisaŭ jamu amaralnyja i złačynnyja dziejańni. Nibyta siabry zakrytaha ŭładami hramadzkaha abjadnańnia «Hramadzianskija inicyjatyvy», siabram jakoha byŭ i Sudalenka, zaklikali moładź udzielničać u antyhramadzkich mierapryjemstvach. Pavodle «HP», syn aktyvista pajechaŭ na vučobu ŭ Polšču pa prahramie dla apazycyjnych aktyvistaŭ, choć u dziejnaści apazycyi ŭdziełu nia braŭ. Sp. Sudalenka nie atrymaŭ adkazu na zvarot u redakcyju hazety z patrabavańniem abvierhnuć niesapraŭdnyja źviestki i tamu źviarnuŭsia ŭ sud.
Ad Cianiuty nie adstupajucca
Moładzievaha aktyvista Andreja Cianiutu vyklikali va ŭpraŭleńnie KDB pa Homielskaj vobłaści, dzie dapytali ŭ jakaści padazravanaha u kryminalnaj spravie ŭ adnosinach da niezarehistravanaj arhanizacyi «Małady front». Śledčy ŭziaŭ z chłopca raśpisku ab nierazhałošvańni źviestak, datyčnych detalaŭ śledztva. Nahadajem, na praciahu dvuch miesiacaŭ aktyvist vosiem razoŭ pad roznymi nahodami zatrymlivaŭsia supracoŭnikami milicyi.
Juchnieviča schapili druhi raz
Pa adbyćci 7‑dzionnaha aryštu na Akreścina demakratyčnaha aktyvista Paŭła Juchnieviča advieźli ŭ sud Savieckaha rajonu Miensku. Za prysutnaść na spektakli «Svabodnaha teatru» suprać jaho byŭ składzieny pratakoł nibyta za «niecenzurnuju łajanku». Sudździa Ludmiła Savaścian pakarała Juchnieviča aryštam na 15 sutak.
19 kastryčnika
Z Akreścina ŭ vajenkamat
Na Akreścina moładzievaha lidera Mikitu Sasima naviedali pradstaŭniki baranavickaha vajenkamatu i supracoŭniki KDB. Pradstaŭnik vajenkamatu papiaredziŭ M. Sasima ab adkaznaści za parušeńnie praviłaŭ vajskovaha ŭliku. Chłopcu zahadali prajści medkamisiju i ŭručyli pozvu ŭ vajenkamat pad rośpis. Usio heta zdymałasia na videakameru. Paśla ahladu baranavickija lekary paviedamili Sasimu pra nieabchodnaść dadatkovaha abśledavańnia ŭ miascovaj paliklinicy — dahetul adčuvajucca nastupstvy čerapna‑mazhavoj traŭmy, naniesienaj jamu amonaŭcami.
Hramadzkaść adstajała Alenu Makarevič
Pad ciskam hramadzkaści kiraŭnictva 199‑j staličnaj škoły admoviłasia ad raniejšaha namieru vyklučyć vučanicu 11 klasy Alenu Makarevič, aktyvistku niezarehistravanaha «Maładoha frontu». Padstavaj byŭ jaje ŭdzieł u «Eŭrapiejskim maršy». Na sumoŭi ŭ kabinecie dyrektara prysutničali baćki Aleny, supracoŭniki KDB i pradstaŭniki Minadukacyi. Paśla narady dyrektar škoły Vasil Hryb paviedamiŭ, što ciapier namieru vyklučać dziaŭčynu z navučalnaj ustanovy nia maje.
Žaleźničenka zmahajecca za praŭdu
Homielski abłasny sud adchiliŭ skarhu aktyvista Źmitra Žaleźničenki na jahony aryšt i štraf. Z.Žaleźničenku abvinavacili ŭ niecenzurnaj łajancy ŭ hramadzkim miescy i niepadparadkavańni supracoŭnikam milicyi. Milicyjanty, siedziačy ŭ aŭto, «pačuli łajanku» Źmitra, kali toj byŭ u padziemnym pierachodzie. Nahadajem, 7 vieraśnia Žaleźničenka byŭ adličany z 3 kursu Homielskaha ŭniversytetu za «systematyčnaje parušeńnie praviłaŭ unutranaha rasparadku». 19 kastryčnika Minadukacyi pryznała zakonnym jahonaje adličeńnie.
Kamientary