Muzyka22

«Krambambula» vydała raźvitalny albom AŬDYJO

Na sajcie multyłejbła «Piaršak» adbyŭsia reliz raźvitalnaha alboma «Krambambuli» «Čyrvony štral». Kancertnaja prezientacyja adbudzieca 7 listapada ŭ Vilni.

— Voś i ździejśniłasia. My ŭ lasach. U huščarach, satkanych imhłoju. Siarod biarozaŭ dy sosnaŭ. Bo ŭžo nijak nie atrymlivajecca tryvać usich hetych predsiedacielaŭ, milicyjantaŭ, kapitanaŭ Jahoravych i inšych savieckich niačyścikaŭ, jakija, niby tarakany, raspaŭźlisia pa našaj ziamli, žaruć naš chleb, pjuć našaje małako i chočuć, kab my byli ichnimi słužkami. Dyk voś nie atrymajecca! My viedajem našyja puščy, bary i lasy. Adsiul my dastaniem kožnaha akupanta. I kožny atrymaje toje, čaho zasłuhoŭvaje. I našaja pieramoha niepaźbiežnaja, bo z nami staradaŭni poklič «Hej, lićviny, Boh nam radzić!», — adznačajuć muzyki ŭ zajavie z nahody vychadu alboma.

Adnačasova z albomam vyjšła videa na pieśniu «Kab my kali kamu čaho», u jakoj hałoŭnyja vakalnyja partyi vykonvajuć amal usie ŭdzielniki «Krambambuli». Atmaśfierny rolik źniaŭ režysior i daŭni siabra hurta Maćviej Saburaŭ.

— Ja chacieŭ pakazać liryčnych hierojaŭ hetaha alboma — ludziej, jakija hatovyja baranić svoj rodny kraj pa-za miežami dakładnaha histaryčnaha času i situacyi. U kožnaha svaja asabistaja historyja, svaja baraćba.

Kancert u Vilni budzie składacca ź dźviuch častak: u pieršaj prahučyć «Čyrvony štral», u druhoj — lepšyja pieśni ad pačatku isnavańnia prajekta, u tym liku «Hości», «Absent», «Turysty», «Bieź ciabie», «Karčomka» dy inšyja. Novy albom atrymaŭ nazvu ŭ honar vilenskaj kaviarni pačatka XX stahodździa, dzie sustrakalisia dziejačy biełaruskaha adradžeńnia. Spampavać jaho možna na sajcie multyłejbła «Piaršak».

Biaspłatnaja viza (biez konsulskaha zboru) z terminam z 6 da 8 listapada ŭklučna vydajecca na padstavie nabytych u Biełarusi kvitkoŭ na mierapryjemstva. Pracedura razhladu vizavych chadatajnictvaŭ - sproščanaja, tamu daviedki ź miesca pracy/navučańnia, paćvierdžańni płatazdolnaści nie patrabujucca. Pakrokavaja instrukcyja pa atrymańni vizy i rehistracyja na padaču dakumientaŭ- tut.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali10

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska budavała ŭ Rasii kvateru, ale farmalna aformiła ipateku na stryječnuju siastru. I zastałasia la raźbitaha karyta5

Tramp pieradumaŭ źbirać płatu za prachod sudnaŭ praz Armuzski praliŭ6

«Biełavija» karektuje raskład praz abmiežavańni na paloty ŭ Rasii1

Na zapraŭcy ŭ Baranavičach pastavili skulpturu savieckaj «karalevy bienzakałonki» FOTY13

Pryznali «ekstremisckimi farmavańniami» jašče dźvie arhanizacyi3

Na trasie pad Łahojskam pryčep lesavoza prabiŭ aharodžu mosta i ŭpaŭ na darohu

«Vam niama kudy ludziej dziavać». Łukašenka natchniaŭ uźbiekaŭ zasialać apuściełuju Mahiloŭščynu17

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA30

«Dumka, što niepadaloku niešta ŭzarvali, tryvožyć». Biełarusy, jakija žyvuć u Rasii, raskazali pra ciapierašniuju atmaśfieru tam5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali10

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić