Ekanomika66

Šorac: Srodkaŭ dla vynasu pramysłovych pradpryjemstvaŭ z centra za miežy horada pakul niama

Srodkaŭ dla vynasu pramysłovych pradpryjemstvaŭ z centra za miežy horada pakul niama, zajaviŭ 4 lutaha na pres-kanfierencyi staršynia Minharvykankama Andrej Šorac.

«Vy bačycie, jakaja ekanamičnaja situacyja siońnia. My niekalki razoŭ pasprabavali vynieści abutkovaje AAT «Pramień». Na žal, tych srodkaŭ, jakija nieabchodnyja dla budaŭnictva novaha abjekta, niama. Jany nie supastaŭnyja z tym, kolki možna atrymać ad prodažu staroj placoŭki», — rastłumačyŭ kiraŭnik harvykankama.

Pavodle słoŭ Šorca, «rynak nieruchomaści staić», zabudoŭščyki nie mohuć realizavać kala 8 tysiač novych kvater. «Arhanizacyja vytvorčaści patrabuje šmat zatrat. Budaŭnictva novych pradpryjemstvaŭ u nas, na žal, nie viadziecca», — dadaŭ staršynia harvykankama.

«Ale my zacikaŭlenyja ŭ stvareńni rabočych miescaŭ, hatovyja razhladać udzieł biudžetu ŭ hetym», — padkreśliŭ Šorac. Jon paabiacaŭ padtrymku Minharvykankama pradpryjemstvam małoha i siaredniaha biźniesu, jakija stvarajuć novyja pracoŭnyja miescy. «Za košt srodkaŭ biudžetu my hatovyja kampiensavać častku pracentnych stavak pa kredytach, kampiensavać častku srodkaŭ na stvareńnie pracoŭnych miescaŭ, častku srodkaŭ na vystavačna-kirmašovuju dziejnaść», — skazaŭ kiraŭnik haradskoj administracyi.

«My zacikaŭlenyja ŭ raźvićci małoha i siaredniaha biźniesu i dla taho, kab kampiensavać nie zusim dobry stan našaj bujnoj pramysłovaści: matornaha zavoda, traktarnaha, MAZa. Chočam, kab dola małoha i siaredniaha biźniesu pavialičvaŭsia», — adznačyŭ Šorac. Jon paviedamiŭ, što pa vynikach 2015 hoda dola małoha i siaredniaha pradprymalnictva ŭ dachodach biudžetu horada skłała 33%. «Tamu my zacikaŭlenyja, kab hety siektar raźvivaŭsia i papaŭniaŭ biudžet», — padkreśliŭ staršynia harvykankama.

Pavodle jaho słoŭ, pryvatny biznes pakul «nie maje finansavych mahčymaściaŭ i niejkaha cikavaści va ŭdziele ŭ budaŭnictvie sacyjalnych abjektaŭ» horada. Tak, naprykład, u śniežni minułaha hoda horadu byŭ pieradadzieny dziciačy sad, pabudavany słavienskim inviestaram. Adzin ź biełaruskich inviestaraŭ cikaviŭsia im na pradmiet adkryćcia tam pryvatnaj škoły, ale na minułym tydni Minharvykankam atrymaŭ ad jaho admovu, paviedamiŭ Šorac.

Byli taksama namiery pryciahvać srodki inviestaraŭ dla budaŭnictva basiejnaŭ, adnak pakul prapanujucca zanadta darahija prajekty. «Pryvatnyja spartyŭnyja centry ŭ nas budujucca, ale nie ŭ vialikaj kolkaści. Ja spadziajusia, što my pieraadolejem nialohki čas, i pryvatny biznes pryjdzie i ŭ budaŭnictva sacyjalna-kulturnych abjektaŭ», — zajaviŭ kiraŭnik Minharvykankama.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Usie naviny →
Usie naviny

Kir Starmier užo ŭ paniadziełak moža zajavić pra svaju adstaŭku4

Zbornaja Kiurasaa nie sastupiła Ekvadoru dziakujučy fienamienalnaj hulni svajho bramnika 

«Ziebra-pałoski» jak paratunak ad pachmiella. Što heta takoje i ci sapraŭdy dapamahaje?1

Ukraincy paśpiachova atakavali abodva baki Kierčanskaha praliva6

U ZŠA admaŭlajuć, što Armuzski praliŭ znoŭ zakryty1

Dzie ŭ Jeŭropie samaja čystaja vada dla kupańnia? Apublikavany novy rejtynh plažaŭ

Litva paličyła fihuranta rasśledavańnia «Našaj Nivy» Skindzierava pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy i źbirajecca pazbavić statusu ŭciekača18

Ministr finansaŭ ZŠA nazyvaŭ Zialenskaha «mister Bin pad krekam»31

Biełarusy dzielacca fota busłoŭ, jakija zachodziać da ich u dvor u hości2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić