Mierkavańni55

Usievaład Ścieburaka: U «spravie Jurkojcia» čakać nie vypadaje

Čałaviečaje žyćcio karotkaje, jašče karaciejšaja ludskaja pamiać. Daśledčyki kažuć, što histaryčnaja pamiać prostaha ludu siahała zaŭsiody tolki niekalkich pakaleńniaŭ — «unuk-baćka-dzied». Dalej išli katehoryi: kazka — lehienda — zabyćcio.

Da epochi masavaha druku ŭsie našyja pieramohi pad Hrunvaldam, Voršaj i Sinimi Vodami zachoŭvali ŭ pamiaci tolki letapisy, chroniki dy pradstaŭniki vyšejšych stanaŭ. Zachavalnikami pamiaci byli adzinki: z šlachty, śviatarstva, ludziej navuki — nacyjanalnaja elita. Vyniščeńnie biełaruskaści ciaham apošniaha stahodździa źviało amal na ništo i tyja parastki śviedamaści — bo biez znaku źnikli i šlachta, i śviatarstva, i ŭvieś ćviet nacyjanalnaj intelihiencyi.

U takich varunkach asabliva jaskravymi asobami paŭstajuć tyja niamnohija, chto adčuŭ paklikańnie da biełaruskaści nasupierak našaj rečaisnaści. Absalutnaja bolšaść ź ich zastajecca nieviadomaj šyrokamu śvietu. Heta nastaŭniki, krajaznaŭcy, rabotniki maleńkich zabytych Boham muziejčykaŭ, kiraŭniki mastackich hurtkoŭ…

Adnym z takich paklikanych u svoj čas staŭsia i Aleś Jurkojć — mytnik, jaki rabiŭ vakoł siabie Biełaruś… U apošni čas vyjšaŭ šerah materyjałaŭ ź pieralikam jaho niemałych zasłuh, ale ja ŭzhadaju tolki adnu jaho spravu.

Apošnija hady Aleś byŭ apantany idejaj naležnym čynam adśviatkavać 150-ja ŭhodki paŭstańnia Kalinoŭskaha. Toje, što dziaržava nie źbirałasia hetaha rabić, a nacyjanalnaja intelihiencyja, jak zaŭsiody, puściła ŭvieś zapał na abmierkavańnie, jaho nie zasmučała — Aleś mieŭ svoj płan. Byŭ padrychtavany dvuchdzionny letnik-kancert na placoŭcy adpačynku la voziera Kajmina, što pad Astraŭcom. Byli zaprošanyja dziasiatki ŭdzielnikaŭ: muzyki i litaratary, rycarskija kłuby i mastaki, faktyčna byli zhodnyja i miascovyja ŭłady… Impreza miełasia stać samaj značnaj padziejaj u maštabach krainy z hetaj nahody. Ale nie stałasia: za paru dzion da pačatku niervy ŭ rajonnaha načalstva nie vytrymali i dazvoł byŭ adklikany. Na miescy śviatkavańnia źjavilisia patruli milicyi, što pilna sačyli za vakolicami dy zapisvali numary padazronych mašynaŭ… Rasčaravańnie było vialikim. Ale ŭ Jurkojcia mieŭsia jašče adzin elemient prahramy — pomnik paŭstancam!

U hłuchim kutku paŭstaŭ abielisk, što zrabiŭ by honar i Vilni, i Minsku — vieličny kryž-mieč! Z nadpisam kirylicaju i łacinkaju: «Kaho lubiš? Lublu Biełaruś! To ŭzajemna!»

Ciapier niaŭrymślivaha mytnika dałučyli da brudnaj karupcyjnaj spravy… Dahetul nie vyrašany los pomnika. Nie vyrašany i los jaho stvaralnika — užo hod jon znachodzicca ŭ SIZA na Vaładarskaha.

Ja ŭpeŭnieny, što jon i nadalej by zastaŭsia ŭ šerahach nieviadomych, robiačy svaju spravu, kab nie patrapiŭ pad ruku našaj nierazborlivaj i biaźlitasnaj fiemidy. Čakać nie vypadaje — tolki hramadskaja ŭvaha da spravy moža źmianić situacyju, inakš na našym poli pamienieje jašče na adnaho vajara, što varty cełaha vojska.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

SK: Kryminalnaj spravy suprać eks-kiraŭnika Homiela niama1

U kramie zaŭvažyli «fiermierskuju sol»: kiłahram kaštuje 800 rubloŭ2

«Mycca niemahčyma, pić strašna». U Pinsku ludzi miesiacami skardziacca na vadu3

Amierykanskaja aktrysa ź filma žachaŭ «Zvanok» pamierła va ŭzroście 35 hadoŭ1

Siem samych pryhožych aeraportaŭ śvietu2

Praŭnuk Leanida Brežnieva trapiŭ u pałon va Ukrainie10

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić