«Zenit» — BATE — 1:1. Jak i ŭ matčy ź «Juventusam» BATE pakidaŭ uražańnie cełasnaha kalektyvu, a nie kamandy razdroblenych zorak. Usia taja ž bajavitaść Chahuša, nardyčnaja spakojnaść Ržeŭskaha i Sasnoŭskaha, nadziejnaść Vaładźka, kreatyŭnaść Kryŭca, nacelenaść Radzivonava. I, kaniečnie, fantastyčny Vieramko, jaki ŭ hety viečar złaviŭ niejmavierny kuraž.
«Zenit» — BATE — 1:1
Kolki ŭžo sarkazmu i ironii było ŭ rasiejskaj presie pa vynikach losavańnia, kali stała viadoma, što ŭ supierniki da «Zenitu» ŭ Lizie čempijonaŭ patrapiŭ barysaŭski BATE. Našy chłopcam mnohija ŭschodnija «analityki» nie pakidali nadzieju navat na adzin stanoŭčy vynik u hrupie. A pakul majem toje, što na ekvatary hrupavoha turniru BATE apiaredžvaje ŭ turnirnaj tablicy čempijona Rasiei. Pryčym, absalutna pa spravie.
A paśla hulni ŭ Piciery ŭvohule ŭźnikła niezrazumiełaje pačućcio, ci to vinšavać biełarusaŭ ź ničyjoj, ci zasmučacca ŭpuščanaj pieramohaj.
Varta adznačyć, što «Zenit» pieražyvaje nia lepšyja dni. Pieramožca letašniaha Kubku ŬEFA prajhraŭ dva startavaŭ matčy Lihi čempijonaŭ, u čempijanacie Rasiei stračanyja šancy stać čempijonam, tolki ščaślivy źbieh abstavin moža prynieści medali. A jašče abvinavačvańnie ŭ podkupie matčaŭ z «Bavaryjaj»…
Halandzki trener rasiejcaŭ Dzik Advakaat napiaredadni sustrečy pryznavaŭsia, što jahonaja kamanda budzie hulać u abarončy futboł. Ale chto jamu vieryŭ? Jašče mienš sumnievaŭ zastałosia pa aznajamleńniu sa startavym składam — u zajaŭcy «Zenitu» znajšłosia miesca adrazu trom napadnikam. BATE ŭsio jašče ŭsprymałasia mnohimi, jak klub uzroŭniu pieršaj rasiejskaj lihi.
U značnaj stupieni piciercy kamanda nastroju, kali im atrymlivajecca zabić chutki hoł, to spynić «Zenit» ciažka. Tamu hałoŭnaj zadačaj na pieršuju pałovu hulni było nie prapuścić. A zrabić heta nie takaja ŭžo i lohkaja zadača.
Hieroj minułaha pieršynstva Eŭropy hienijalny Aršavin raz za razam stvaraŭ niebiaśpieku la našych varot. Dy dobra było, kab staraŭsia ŭ atacy adzin Aršavin, uvieś «Zenit» byŭ naceleny na čužyja varoty. Traščali štanhi i papiarečyny, Vieramko ŭražvaŭ hledačoŭ majsterstvam sejvaŭ.
Skazać, što BATE zasiedžvaŭsia ŭ hłuchoj abaronie taksama niapravilna. Čaho tolki varty momant z traplańniem u štanhu Radzivonava. A praź niejki čas była jašče adna razmašystaja ŭzorna‑pakazalnaja kambinacyja, jakuju viančaŭ udaram Chahuš — abaronca padstrachavaŭ «Zenit». Pieršy tajm tak i nie prynios hałoŭ.
Pačatak druhoj pałovy taksama zastaŭsia za «Zenitam». Zdavałasia, što hoł užo nieminučy. I jon adbyŭsia. Što praŭda, u procilehłyja varoty. Viktar Hančarenka znoŭ prademanstravaŭ svoj trenerski talent. U pierapynku jon zamianiŭ Ihara Stasieviča, jaki nabiehaŭsia apošnimi dniami nia tolki za klub, ale i za zbornuju, na Pašu Niachajčyka.
Mienavita vakoł Niachajčyka i pačałasia hulnia kamandy ŭ druhim tajmie. Chutki paŭbaronca BATE ŭ hety viečar adnaznačna prymusiŭ źviarnuć na siabie ŭvahu selekcyjaneraŭ najmacniejšych klubaŭ. I absalutna lahična, što mienavita hety chłopiec i adkryŭ lik na 52‑oj chvilinie.
«Zenit» nie zbaŭlaŭ abarotaŭ, ale BATE ŭražvaŭ. Usia taja ž bajavitaść Chahuša, nardyčnaja spakojnaść Ržeŭskana i Sasnoŭskaha, nadziejnaść Vaładźka, kreatyŭnaść Kryŭca, nacelenaść Radzivonava. I, kaniečnie, fantastyčny Vieramko, jaki ŭ hety viečar złaviŭ niejmavierny kuraž. Časam navat zdavałasia, što miaču niama ŭžo kudy dziavacca, a hałkiper adbivaŭ i ich.
Jak i ŭ matčy ź «Juventusam» BATE pakidaŭ uražańnie cełasnaha kalektyvu, a nie kamandy razdroblenych zorak. Navat milhnuła dumka, što na dadzienym etapie barysaŭski klub vyhladaje macniej zbornaj. Samaje cikavaje, što hulniavy mechanizm chłopcaŭ Hančarenki absalutna nie łamajuć zamieny, a tolki ŭzmacniajuć hulniu. Pra Niachajčyka ŭžo skazana, a byŭ ža jašče Sivakoŭ.
Hančarenka taksama ŭraziŭ užo pry ničyjnym liku jon zamianiŭ paŭabaroncu Kryŭca na napadajučaha Mirčava. Nibyta padkreślivajučy, što jaho zadavolić tolki pieramoha.
Apošnija chviliny zapomnilisia stomaj na tvary Aršavina, jaki ŭvieś addaŭsia hulni i ŭžo nia moh vycisnuć jašče niešta ź siabie, a taksama słałamnym flanhavym prachodam usio taho ž žyŭčyka Niachajčyka. Chaj u Pašy ŭ tym momancie i nia ŭsio atrymałasia, ale nakolki lohka jon adarvaŭsia ad abaroncaŭ «Zenitu».
Aperatar u vip‑łožy złaviŭ sumnyja vyrazy tvaru staršyni «Hazpramu» Alaksieja Milera i hubernatarki Leninhradzkaj vobłaści Valanciny Matviajenki. Klub z pravincyjnaha Barysava ŭ tyja momanty davaŭ uroki majsterstva i samaachviarnaści čempijonu Rasiei.
Asobnaha słova zasłuhoŭvajuć biełarusy, jakija dabralisia da Pieciarburha. U mnohich ź ich u rukach byli bieł‑čyrvona‑biełyja ściahi.
Paśla hulni ź «Juventusam», pišučy pra novych kumiraŭ, było krychu strašnavata. A raptam chłopcy nie apraŭdajuć hetaha davieru? Raptam pravalacca? Nie pravalilisia. Ničyja niebłahi vynik. Ale lohki sum ad razumieńnia, što da pieršaj pieramohi nie chapiła niejkich dziesiaci chvilin.
I chto paśla hetaha aŭtsajder našaj hrupy?
Źmicier Pankaviec
***
Turynski «Juventus» vyjhraŭ na svaim poli ŭ madrydzkaha «Reała» ź likam 2:1 (Del Pjera, Amaury – Van Nistelroj).
Paśla troch turaŭ turnirnaje stanovišča ŭ našaj hrupie nastupnaje:
«Juventus» – 7, «Reał» – 6, BATE – 2, «Zenit» – 1.
5 listapada BATE ŭ Miensku zhulaje z «Zenitam», a «Reał» u Madrydzie – z «Juventusam».
25 listapada: BATE – «Reał», «Zenit» – «Juventus»,
10 śniežnia: «Juventus» – BATE, «Reał» – «Zenit».
***
Cikava, što supierniki BATE hulali z našaj kamandaj z takim ža vynikam, jak i ŭ papiarednim matčy svajho nacyjanalnaha pieršynstva.
Madrydzki «Reał» vyjhraŭ u našych 17 vieraśnia (2:0), a pierad hetym pieramoh 14 vieraśnia ŭ tury čempijanata Hišpanii «Numansiju» (4:3),
«Juventus» zhulaŭ 30 vieraśnia z BATE ŭničyju (2:2), a za dva dni da hetaha zhulaŭ uničyju ŭ svaim čempijanacie z «Sampdoryjaj» (0:0),
«Zenit» u rasiejskim pieršynstvie zhulaŭ u minułuju subotu ŭničyju sa «Spartakom» z Nalčyku (2:2).
Kamientary