Mierkavańni

«Hučała dziesiać strełaŭ i dziesiać habrejaŭ padali»

21 krasavika adznačajecca suśvietny dzień pamiaci Chałakostu.

21 krasavika adznačajecca suśvietny dzień pamiaci Chałakostu.

Va ŭkrainskim horadzie Biardzičaŭ habrejskich žančyn prymušali płyć praz šyrokuju raku, pakul jany nie tapilisia. U Cielšach, Litva, dziaciej kidali žyŭcom u jamy, napoŭnienyja ich zabitymi baćkami. U Lozna, Biełaruś, habrejaŭ sabrali ŭ začynienuju adrynu, dzie jany zamiorźli da śmierci.

Śviet viedaje pra źniščeńnie nacystami šaści miljonaŭ habrejaŭ padčas Druhoj suśvietnaj vajny. Ludzi viedajuć pra Aśviencym i Bierhien‑Bielzien; mnohija čuli pra Babin Jar. Ale sotni, tysiačy miaścin pakutnictva mienšaj kolkaści ludziej na terytoryi byłoha SSSR, dzie sustreli svaju śmierć pryblizna 1.5 miljona habrejaŭ, zastajucca zabytymi.

Ciaham niekalkich apošnich hadoŭ Jad Vašem – muziej Chałakostu i daśledčy centr u Izraili – pravodziŭ daśledavańnie hetych miaścin, supastaŭlajučy savieckija, niamieckija i inšyja śviedčańni. Da zakančeńnia raboty, sabranaj pad nazovam «Nieraspaviedzienyja historyi», jašče daloka. Ale ŭ suviazi z dniom pamiaci Chałakostu častka daśledavańnia apublikavana na vebsajcie muzieja Jad Vašem.

«My sprabujem zrazumieć čałavieka, jaki siońnia hulaŭ u futboł sa svaim habrejskim susiedam, a nazaŭtra moh navažycca na jaho zabojstva. Heta daje materyjał dla daśledavańnia hienacydu ŭ inšych miescach, naprykład u Afrycy».

Adzin vypadak staŭ viadomy dziakujučy niamieckamu maraku, jaki zdymaŭ zabojstvy ŭ Lijepai, Łatvija. Habrejaŭ vystraili ŭ šerah, paśla padahnali da tranšei. Heta rabiła SS i łatvijskaja palicyja. Potym habrejaŭ prymušali skakać u tranšeju, biehčy ŭ jaje kaniec i stać śpinoj da rastrelnaj kamandy. Jany ŭžo viedali, što ź imi adbudziecca. Pad imi lažaŭ płast trupaŭ, pasypany tonkim słojem piasku.

Ciažka ŭjaŭlać toje, što vyrablali ź ludźmi... U Krupkach, Biełaruś, cełuju habrejskuju hramadu, jak minimum 1000 čałaviek, źniščyli 18 vieraśnia 1941 h. Niamiecki sałdat, jaki braŭ udzieł u zabojstvie, vioŭ dziońnik. Hety dziońnik znajšli na jaho ciele. U dziońniku jon apisaŭ, što byŭ dobraachvotnikam u liku «piatnaccaci čałaviek z mocnymi niervami». Habrejam skazali, što ich vyšluć na pracu ŭ Hiermaniju, ale kali ich zahnali ŭ kanavu, stała jasna, jaki los čakaje ich. Pačałasia panika. Achovie pryjšłosia papracavać. «Hučała dziesiać strełaŭ, i dziesiać habrejaŭ padali», – piša sałdat u dziońniku. «I tak, pakul usich nie pakłali. Mała chto ź ich zachavaŭ vytrymku. Dzieci čaplalisia za mamaŭ, žonki – za mužoŭ. Nialohka mnie budzie zabyć hetaje vidovišča….»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

ZŠA i Iran padpisali papiaredniaje pahadnieńnie ab miry3

Navukoŭcy chočuć zamarozić Arktyku, jakaja rastaje5

Tramp zaklikaŭ Rasiju i Kitaj da ździełki pa denuklearyzacyi2

Što z vyjezdam ź Biełarusi ŭ ES hetym letam?

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

Ukrainski ambudsmien paśla trahiedyi ŭ Branskaj vobłaści źviazaŭsia ź Biełaruśsiu5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić