Ułada

«Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym». Pra što havaryli Łukašenka i Pucin padčas pieramovaŭ

Łukašenka i Pucin damovilisia ŭmacoŭvać adzinuju abaronnuju prastoru. Pra heta zajaviŭ siońnia žurnalistam Uładzimir Pucin pa vynikach sustrečy ŭ Maskvie z Alaksandram Łukašenkam.

Fota: pres-słužba Łukašenki

«Padčas siońniašnich pieramoŭ padrabiazna abmiarkoŭvałasia tema ŭmacavańnia adzinaj abaronnaj prastory. My damovilisia i dalej prymać usie nieabchodnyja miery dla zabieśpiačeńnia biaśpieki dźviuch krain», — skazaŭ Uładzimir Pucin.

Taksama Pucin zajaviŭ, što załoham adnaŭleńnia hramadzianskaha miru va Ukrainie i źniaćcia napružanaści źjaŭlajecca vykanańnie minskich damoŭlenaściaŭ. «Ukraina ich nie vykonvaje», — skazaŭ Pucin.

Jon taksama padkreśliŭ, što sumiesnyja biełaruska-rasijskija vučeńni nikomu nie pahražajuć. 

Pucin pažadaŭ biełarusam pravieści dastojna refierendum 27 lutaha.

Łukašenka ŭ svaim vystupie zajaviŭ, što nichto nie choča vajny i kanfliktaŭ.

«Nam heta nie treba. Ni rasijanam, ni biełarusam», — skazaŭ jon. 

«Uličvajučy vastryniu situacyi, siońnia my z prezidentam šmat uvahi nadali mienavita hetaj prablematycy i abmierkavali našy mahčymyja sumiesnyja dziejańni, jak adkaz na ahresiŭnyja pavodziny zachodnich partnioraŭ, — skazaŭ jon. — Upieršyniu za dziasiatki hadoŭ my apynulisia na parozie kanfliktu, zdolnaha zaciahnuć, jak u varonku, uvieś kantynient.

My bačym siońnia biezadkaznaść i, užo prabačcie za ščyraść, słaby rozum šerahu zachodnich palitykaŭ, pavodziny kiraŭnikoŭ krain-susiedziaŭ, jakija nie paddajucca łohicy i razumnamu tłumačeńniu, ich prosta-taki chvaravitaje žadańnie prajścisia pa samym krai».

Jon adznačyŭ, što Biełaruś i Rasija, abaraniajučy svaje narody i dziaržavy, dziejničajuć adekvatna: «Ale kamu niešta karcić, to adkaz budzie asimietryčnym i adekvatnym».

Łukašenka, adkazvajučy na pytańni žurnalistaŭ, zajaviŭ, što vialikaja častka pieramovaŭ była pryśviečanaja tamu, jak razam supraćstajać sankcyjam.

«My kankretna abmiarkoŭvali pytańni. Naprykład, kalijnyja ŭhnajeńni. Nam patrebny port. A nam Litva zakryła vychady.

Nam treba, kab na radzimie, pad Leninhradam, Picieram pabudavali port. I kab my tam hruzili hruzy. My vystaim», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle słoŭ biełaruskaha kiraŭnika, «šancy Zachadu złamać Biełaruś nikčemnyja».

Taksama Łukašenku spytali nakont «viečnaha prezidenctva» (nahadajem, učora jon zajaviŭ, što, kali «ataki na Minsk praciahnucca, jon budzie «viečnym prezidentam»). 

 «Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym», — adkazaŭ Łukašenka. 

MZS Rasii apublikavaŭ tekst lista dla ZŠA pa harantyjach biaśpieki 

Kamientary

Ciapier čytajuć

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie10

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie

Usie naviny →
Usie naviny

Šviedskaja madel sparadziravała pachodku Chołanda i sabrała 90 miljonaŭ prahladaŭ5

Ukraina naniesła ŭdar pa najbolšym u Rasii Omskim NPZ, za 2500 km ad frontu11

«Z abodvuch słoŭ — dva mima». Słuckaja šaŭrmiačnaja zasmuciła biełarusaŭ pamyłkami ŭ biełaruskamoŭnaj rekłamie15

UEFA rezka krytykuje FIFA za dopusk forvarda ZŠA da hulni na čempijanacie śvietu paśla čyrvonaj kartki7

«Karaciej, žopa!»: praŭładnaja mastačka Śviatłana Žyhimont sabrałasia ŭ Rasiju na mašynie16

Zahinuŭ były palitviazień Alaksiej Laŭkievič. Jaho vyzvalili try miesiacy tamu paśla vizitu Koŭła3

Miadźviedzi ŭsio bližej da stalicy: drapiežnika zaŭvažyli pad Ratamkaj7

Rankam nad Homielščynaj lataŭ dron5

U Minsku kampaniju z 18 čałaviek zatrymali na pikniku ŭ parku18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie10

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić