Ekanomika22

Enierhakryzis prymušaje jeŭrapiejskija harady ekanomić elektryčnaść. Daśledčyki znajšli niekalki plusoŭ u hetym

Na fonie enierhietyčnaha kryzisu jeŭrapiejskija harady stanoviacca ciamniejšymi. Heta nie tolki ekanomić elektraenierhiju i hrošy, ale i moža mieć stanoŭčy ŭpłyŭ na zdaroŭje, klimat i bijaraznastajnaść u budučyni, piša DW.

Z-za vysokich cen na enierhanośbity za apošnija tydni mnohija harady Niamieččyny ŭžo admovilisia ad načnoha aśviatleńnia słavutaściaŭ, pomnikaŭ i vybitnych budynkaŭ, takich jak ratušy, muziei abo biblijateki. U Bierlinie pavinny adklučyć ad načnoha aśviatleńnia kala 200 abjektaŭ. Z 1 vieraśnia zhodna z pastanovaj ab enierhaźbieražeńni aficyjna ŭvodzicca abmiežavańnie na aśviatleńnie hramadskich budynkaŭ, a padśviatleńnie rekłamnych šyldaŭ dapuskajecca tolki na niekalki hadzin. Vuličnyja lichtary taksama pačali ŭklučać na 30 chvilin paźniej i vyklučać na 30 chvilin zranku. Ale jość i stanoŭčyja momanty ŭ takich novaŭviadzieńniach.

Źmianšajecca zabrudžańnie pavietra

Pavodle acenak niaŭradavaj arhanizacyi International Dark Sky Association, prykładna tracina ŭsich vonkavych lichtaroŭ u Złučanych Štatach haryć biez patreby kožnuju noč. Jašče da enierhietyčnaha kryzisu i rostu cen ekanomija mahła składać 3 miljardy dołaraŭ u hod. Pakolki vykapniovaje paliva pa-raniejšamu źjaŭlajecca asnoŭnaj krynicaj enierhii va ŭsim śviecie, zvyčajnaje vyklučeńnie niepatrebnaha śviatła dapamahaje pamienšyć zabrudžańnie pavietra i škodnyja vykidy.

U Indyi, naprykład, praz nadmiernaje aśviatleńnie vykidvajecca 12 miljonaŭ ton CO2 u hod, paviedamiŭ DW Pavan Kumar z Centralnaha sielskahaspadarčaha ŭniviersiteta Rani Łakšmi Bai ŭ Indyi. Heta prykładna ŭdvaja mienš, čym ahulny abjom vykidaŭ SO2 ad pavietranych i marskich pieravozak krainy za hod.

Navošta nam patrebna ciemra

Siońnia bolš za 80 pracentaŭ haradskoha nasielnictva žyvuć pad zabrudžanym ad śviatła niebam, a ŭ Jeŭropie i ZŠA hety pakaźnik dasiahaje navat 99 pracentaŭ. Dla hetych ludziej sapraŭdnaj ciemry ŭžo praktyčna nie isnuje.

Zhodna z daśledavańniem, praviedzienym u Anhlii i Uelsie ŭ 2015 hodzie, toje, nakolki śvietłaje ci ciomnaje miesca, nie ŭpłyvaje na ŭzrovień niaščasnych vypadkaŭ abo złačynnaści.

Dastatkovaja ciemra nočču karysnaja dla zdaroŭja. Daśledavańni pakazvajuć, što chvaroby vačej, biessań, atłuścieńnie i, mahčyma, navat depresija źviazany sa štučnym śviatłom. Śviatło ad ekranaŭ našych pryład i biełych śviatłodyjodaŭ ŭ pamiaškańni pierad snom moža parušać rytm snu. Inšaje daśledavańnie pakazvaje, što dzieci i padletki, jakija žyvuć u rajonach ź vialikaj kolkaściu štučnaha aśviatleńnia, mienš śpiać i čaściej pakutujuć ad emacyjnych prablem.

Harmon miełatanin tut maje centralnaje značeńnie. «Kali my nie vypracoŭvajem hety harmon z-za taho, što padviarhajemsia ŭździejańniu vialikaj kolkaści śviatła ŭ svajoj kvatery, u našym bijałahičnym hadzińniku uźnikajuć prablemy», — kaža Krystafier Kiba, doktar, hieainfarmatyk daślednickaha centra u Patsdamie.

Žyvioły i raśliny taksama lubiać ciemru 

Ptuški buduć mieć bolš šancaŭ nie stracić aryjentacyju pry pieralotach nad bolš ciomnymi haradami, bo jany lohka hublajucca nad śvietłym horadam.

Što tyčycca nasiakomych, to vyklučanyja lampy mohuć vyratavać cełyja papulacyi ich. Jak usim viadoma, śviatło nadzvyčaj pryvablivaje ŭsich načnych nasiakomych, ad kamaroŭ da much i moli. Tolki ŭ Hiermanii kožnaje leta ich pamiraje kala 100 miljardaŭ, tamu što jarki vuličny lichtar zamianiaje miesiac, pa jakim kazurki zvyčajna aryjentujucca. Vynik: nasiakomyja lotajuć vakoł lichtara bieź pierapynku,a na nastupny dzień jany nastolki źniasilenyja, što bolš nie mohuć razmnažacca i hinuć.

Načnoje aśviatleńnie taksama ŭpłyvaje na apyleńnie raślin. Daśledavańnie, apublikavanaje ŭ 2017 hodzie, pakazała, što raśliny, jakija rastuć kala vuličnych lichtaroŭ, značna radziej apylajucca nočču. Drevy taksama adčuvajuć upłyŭ načnoha aśviatleńnia. Jany źviadajuć raniej, kali znachodziacca pobač z vuličnymi lichtarami. 

Kamientary2

  • Zri v korień
    27.09.2022
    Jašče ciemra spryjaje seksualnamu žyćciu j vyciahvaje demahrafiju ź jamy !
  • Dz
    27.09.2022
    Cikava, ci ŭličyli daśledčyki zabrudžvańnie pavietra ŭ vyniku spalvańnia rasiejcami hazu, što nie pradadzieny?

Ciapier čytajuć

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Usie naviny →
Usie naviny

Kir Starmier užo ŭ paniadziełak moža zajavić pra svaju adstaŭku4

Zbornaja Kiurasaa nie sastupiła Ekvadoru dziakujučy fienamienalnaj hulni svajho bramnika 

«Ziebra-pałoski» jak paratunak ad pachmiella. Što heta takoje i ci sapraŭdy dapamahaje?1

Ukraincy paśpiachova atakavali abodva baki Kierčanskaha praliva6

U ZŠA admaŭlajuć, što Armuzski praliŭ znoŭ zakryty1

Dzie ŭ Jeŭropie samaja čystaja vada dla kupańnia? Apublikavany novy rejtynh plažaŭ

Litva paličyła fihuranta rasśledavańnia «Našaj Nivy» Skindzierava pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy i źbirajecca pazbavić statusu ŭciekača18

Ministr finansaŭ ZŠA nazyvaŭ Zialenskaha «mister Bin pad krekam»31

Biełarusy dzielacca fota busłoŭ, jakija zachodziać da ich u dvor u hości2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić