Navuka i technałohii

Navukoŭcy stvaryli sintetyčnyja čałaviečyja embryjony, jakija mohuć vyjavić pryčynu vykidyšaŭ i praduchilić hibiel ludziej

Choć u hetaha embryjona niama ni mozha, ni sercabićcia, daśledčyki spadziajucca, što heta pralije śviatło na pryčyny vykidyšaŭ i hienietyčnych zachvorvańniaŭ.

Ilustracyjnaje fota: vecteezy

Navukoŭcy ź Vialikabrytanii i ZŠA stvaryli sintetyčnyja čałaviekapadobnyja embryjony biez patreby ŭ jajcakletkach i śpiermie. Daśledčaja hrupa vykarystoŭvaje ich, kab vyśvietlić, čamu niekatoryja ciažarnaści nie tryvajuć paśla pieršych 14 dzion paśla apładnieńnia. Navukoŭcam nie vielmi šmat viadoma pra hety etap u raźvićci čałavieka, a heta toj čas, kali mnohija ciažarnaści abryvajucca, asabliva pry mietadzie EKA.

Sintetyčnyja embryjony značna adroźnivajucca ad naturalnych embryjonaŭ, jakich navukoŭcy sprabavali vyvučać, padtrymlivajučy EKA-embryjony žyvymi ŭ łabaratornych umovach na praciahu 14 dzion. Daśledčyki kažuć, što jany zmahli stvaryć asiarodździe, jakoje imituje pieršyja 14 dzion raźvićcia płoda pa-za ŭłońniem maci, choć praca jašče nie prajšła ekśpiertnaj pravierki. 

U hety ž čas sintetyčnyja embryjony vyklikajuć zaniepakojenaść navukovaj supolnaści i ŭrada jak u Vialikabrytanii, tak i ŭ ZŠA, pakolki hetaja vynachodka zanadta šyroka rassoŭvaje miežy navukovaj etyki. Ale prafiesarka Mahdalena Žernicka-Hioc (Magdalena Żernicka-Goetz), jakaja źjaŭlajecca viadučaj daśledčycaj u prajekcie, skazała CNN, što embryjony byli raspracavanyja nie dla stvareńnia novaha žyćcia, a ŭ nadziei praduchilić hibiel ludziej.

Ciapier sintetyčnyja embryjony zachoŭvajucca ŭ prabirkach i nie mohuć być impłantavanyja va ŭłońnie maci, ale daśledčyki pravodzili padobnyja ekśpierymienty na myšach i małpach, raspaviadaje Gizmodo. Adnak kožny raz, kali jany sprabavali, sintetyčnyja embryjony nie vyžyvali. Brytanskija jurysty, śpiecyjalisty pa etycy i navukoŭcy raspracoŭvajuć tym časam nabor rekamiendacyj, jaki dapamoh by rehulavać padobnyja daśledavańni.

Pa słovach navukoŭcaŭ, raspracoŭka ŭsio jašče pakazvaje patencyjał i moža dać fundamientalnaje ŭjaŭleńnie ab krytyčnych etapach raźvićcia čałavieka. Hetyja etapy vielmi ciažka vyvučać, tamu śviežy padychod moža pryvieści da lepšaha razumieńnia pryčyn rańnich vykidyšaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Usie naviny →
Usie naviny

U minskim parku Čaviesa dva dni budzie pracavać zipłajn — reč sa spuskam na šalonaj chutkaści2

Łukašenka zahadaŭ, kab byłych siłavikoŭ, ratavalnikaŭ i dypłamataŭ, zvolnienych «pa dyskredytujučych», adsočvali piać hadoŭ9

Maryna Zołatava: U palitźniavolenaj Taćciany Kołas vyjavili rak. Heta nie prosta drennaja navina, heta žudasnaja navina1

Pasažyrski samalot raźbiŭsia na Bahamach — usie 10 pasažyraŭ zahinuli

Asudzili dziaŭčynu, jakaja ŭ 2020‑m pratestavała suprać «vybaraŭ biez vybaru» i patrabavała ad kandydataŭ pazicyi pa Ukrainie9

Fejł zapasnoha kipiera Bielhii pachavaŭ kamandu. Kurtua možna było nie mianiać3

Uradavy biznes-džet dastaviŭ niekaha ź Minska ŭ turecki Bodrum6

Navukoŭcy, mahčyma, raskryli samuju staražytnuju kryminalnuju spravu ŭ historyi čałaviectva2

«Ja nie chadžu ŭ sud, mianie nosiać u kajdankach». List Alesia Puškina da Valancina Stefanoviča z-za krataŭ 2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić