Śviet11

Śviadomaja pravakacyja ci pamyłka čynoŭnikaŭ? Što moža stajać za namierami Rasii ŭdakładniać svaje miežy ŭ Bałtyjskim mory

Apublikavany Ministerstvam abarony Rasii prajekt pastanovy ŭrada, jaki praduhledžvaje ŭdakładnieńnie miežaŭ Rasii ŭ Bałtyjskim mory, spravakavaŭ palityčny skandał. Susiedzi Rasii ŭbačyli ŭ im pravakacyju Maskvy. Adnak, mahčyma, havorka tut usio ž idzie pra biurakratyčnuju farmalnaść, da jakoj padčas vajny pastavilisia bolš surjozna, čym zvyčajna, piša telehram-kanał «Ahientstvo».

Zdymak ilustracyjny. Fota: Eriks Zilbalodis / vecteezy.com

Uviečary ŭ aŭtorak žurnalisty źviarnuli ŭvahu na prajekt pastanovy ŭrada, u jakim płanujecca ŭdakładnić źniešnija marskija miežy Rasii ŭ Bałtyjskim mory. Dakumient padrychtavała Minabarony, a pamianiać prapanoŭvałasia pieralik punktaŭ, ad jakich viadziecca adlik šyryni terytaryjalnych vodaŭ Rasii.

Adras elektronnaj pošty, paznačany na partale prajektaŭ narmatyŭnych aktaŭ, vioŭ da vajskovaj čaści 25106, adkaznaj za kartahrafiju Bałtyjskaha fłotu, źviarnuŭ uvahu žurnalist Mark Krutaŭ. Heta, na jaho dumku, dakazvaje, što dakumient byŭ sapraŭdnym.

Praź niekalki hadzin paśla taho, jak pra heta stali pisać, dakumient byŭ vydaleny. A ranicaj u sieradu TASS, «RIA Novosti» i «Interfaks» praktyčna adnačasova vypuścili materyjały sa spasyłkaj na «vajskova-dypłamatyčnuju krynicu».

«Nijakich namieraŭ pa pierahladzie na Bałtycy šyryni terytaryjalnych vodaŭ, ekanamičnaj zony, kantynientalnaha šelfa la macierykovaha ŭźbiarežža i linii dziaržaŭnaj miažy RF nie było i niama», — skazała hetaja krynica.

Padobnym čynam prakamientavaŭ situacyju i pres-sakratar prezidenta Rasii Dźmitryj Piaskoŭ.

«Ničoha palityčnaha tut niama, choć i palityčnaje stanovišča surjozna pamianiałasia z tych časoŭ. Vy bačycie, nakolki eskalirujecca napružanaść, jaki ŭzrovień kanfrantacyi, asabliva ŭ Bałtyjskim rehijonie. Heta patrabuje ad našych viedamstvaŭ adpaviednych krokaŭ dla harantavańnia biaśpieki», — skazaŭ jon.

U krainach, jakija miažujuć z Rasijaj pa Bałtyjskim mory, situacyju acanili ŭ pieršuju čarhu jak naŭmysnuju pravakacyju Maskvy. Takuju zajavu zrabiŭ, naprykład, kiraŭnik MZS Litvy Łaŭrynas Kaščunas. Na jahonuju dumku, meta Rasii — «zapałochać susiednija krainy i ich hramadstvy». «Heta peŭnyja hieapalityčnyja kanvulsii», — dadaŭ jon.

Staršy navukovy supracoŭnik Instytuta źniešniaj palityki Finlandyi Jusi Łasiła taksama skazaŭ vydańniu Iltalehti, što publikacyja prajekta Minabarony, vierahodna, nosić pravakacyjny charaktar dla pavyšeńnia niervovaści. «Mahčyma, Rasija kinuła probny miač u bok Finlandyi i NATA», — padkreśliŭ jon.

Hałoŭnakamandujučy šviedskaj armijaj Mikael Biuden zajaviŭ, što Rasija «pakłała voka» na Hotłand. Na hety vostraŭ, pavodle jaho słoŭ, ciapier časova pierakidvajucca dadatkovyja siły.

Kiraŭnik parłamienckaha kamiteta Finlandyi pa zamiežnych spravach Kimo Kiljunien paabiacaŭ vyrašać prablemu pa dypłamatyčnych kanałach, a ministr zamiežnych spraŭ Finlandyi Elina Vałtanien vykazała nadzieju, što Rasija budzie prytrymlivacca Kanviencyi AAN pa marskim pravie. Jana taksama dapuściła, što Minabarony sprabuje «ŭnieści błytaninu» dla hibrydnaha ŭpłyvu.

U toj ža čas praktyčna adrazu častka kamientataraŭ źviarnuła ŭvahu na niekatoryja dzivactvy dakumienta. «Praviadzieńnie miežaŭ faktyčna nie ŭvachodzić u kampietencyju Ministerstva abarony — datul, pakul miežy nie buduć źmienienyja siłaj», — napisaŭ karespandent vydańnia Yle pa Rasii Chiejki Chiejskanien.

Były daradca pradstaŭnictva Rasii pry AAN u Ženievie Barys Bondaraŭ ličyć najbolš vierahodnaj viersijaj, čamu tak adbyłosia, prostuju pamyłku rasijskich uładaŭ.

«Mnie zdajecca, heta, chutčej za ŭsio, niejkaje nieaściarožnaje abychodžańnie z dakumientami. Ja nie staŭ by z hetaha niejkuju siensacyju rabić», — padkreśliŭ jon.

Pry hetym varta adznačyć, što anałahičnaja pastanova ŭrada vypuskałasia ŭ 2021 hodzie, tady ŭdakładnialisia miežy vakoł Ziamli Franca-Iosifa i arktyčnaha ŭźbiarežža. Raspracoŭščykam dakumienta taksama było Minabarony. Adnak u toj čas nijakaj asablivaj reakcyi na heta ni ŭ kaho nie było. Choć, mahčyma, tolki tamu, što ŭ tym rehijonie terytaryjalnyja vody Rasii nadta daloka ad terytaryjalnych vodaŭ inšych krain.

Kamientary1

  • Volha
    22.05.2024
    Čym bolej voj na bałotach krapčeje - tym bolej treba ich dušyć. Tolki takuju movu jany razumiejuć.

Ciapier čytajuć

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva12

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Usie naviny →
Usie naviny

Pahladzicie, jak kruta pierarabili stalinku kala centra Minska1

Iranskaha doktara departavali ź Biełarusi na 30 hadoŭ2

Lehiendarny dub Robina Huda ŭ Šervudskim lesie zahinuŭ4

Ukraina za sutki zapuściła pa Rasii 992 drony. Heta rekord vajny11

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali3

Strała aŭtakrana ŭpała na rabočaha ŭ Hrodnie1

Dzicia ź Biełarusi ŭsynavili ŭ Polščy paśla śmierci maci. Ciapier sud pastanaviŭ viarnuć chłopčyka na radzimu3

Źviazany z arhzłačynnaściu. Padrabiaznaści pra padazravanaha ŭ zabojstvie rasijskaha mastaka ŭ Polščy4

Žychar Homiela napaŭ na milicyjaniera pa darozie ŭ RAUS

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva12

«Ad biazvychadnaści źjeździŭ u Biełaruś, dzie jamu zrabili apieracyju». Pabracim raskazaŭ, što viadoma pra aryštavanaha kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić