Usiaho patrochu2424

Bar «Pahonia» ŭ Vilni źmianiŭ nazvu. Što zdaryłasia?

U kancy 2021 hoda ŭ Vilni na praśpiekcie Hiedymina adkryŭsia bar «Pahonia» z hierbam na ŭvachodzie. Ale ŭ pačatku hetaha hoda ŭstanova źmianiła nazvu na Poliklinika. «Naša Niva» daviedałasia va ŭładalnika, što stała pryčynaj.

Były bar «Pahonia». Fota: sacsietki

Uładalnik ustanovy, litoviec Rycis Krycenas, kaža, što adkryć bar jaho natchnili padziei 2020—2021 hadoŭ u našaj krainie, paśla jakich u Vilniu pryjechała šmat biełarusaŭ.

«Kali biełarusy pačali ŭciakać z krainy, ja paznajomiŭsia z mnohimi ź ich i padumaŭ, što treba adkryć bar dla biełarusaŭ», — kaža Rycis.

Pryčynaj źmieny nazvy ŭładalnik nazyvaje vialikuju kolkaść niehatyvu z boku litoŭskich nacyjanalistaŭ, a taksama skaračeńnie kolkaści biełarusaŭ u Litvie.

«Nacyjanalisty zapuścili chvalu niehatyvu, źviazanaha z «lićvinizmam» i pašpartam Novaj Biełarusi. Niehatyvu było vielmi šmat. Nie było sensu pakidać nazvu. Zapościš što-niebudź u sacsietkach — i nacyjanalisty adrazu napadajuć», — pryznajecca Rycis.

Uładalnik adznačaje, što biełarusy praciahvajuć prychodzić u bar i paśla pierajmienavańnia. A voś častku litoŭcaŭ, na jaho dumku, nazva adšturchoŭvała z-za niehatyŭnaha fonu vakoł lićvinizmu, pra jaki stali bolš kazać u litoŭskich ŚMI.

Taksama Rycis adznačyŭ, što z-za mihracyjnaj palityki Litvy kolkaść biełarusaŭ u Vilni skaračajecca.

«Mihracyjnaja palityka składanaja, mnohija źjazdžajuć u Polšču, tamu bar nie zmoh by vyžyć, kali b praciahvaŭ kancentravacca tolki na biełarusach. Treba było mianiać kancepcyju».

Rycis adznačaje, što asabliva šmat chiejtu źjaviłasia pryblizna za paŭhoda da rašeńnia pra pierajmienavańnie bara.

Vinavatymi ŭ takim raźvićci situacyi jon ličyć jak litoŭcaŭ, tak i biełarusaŭ u Litvie.

«Biełarusy ŭ Litvie i toj ža štab Śviatłany Cichanoŭskaj mahli b niejak reahavać [pa temie lićvinizmu]. Ale ŭ vyniku ni ź litoŭskoha, ni ź biełaruskaha boku niama narmalnaj infarmacyi. Niasuć niejkuju łuchtu, i nichto nie moža za siabie pastajać. A ja ŭžo stamiŭsia ŭsim niešta dakazvać, tamu i pierajmienavaŭ ustanovu», — skazaŭ uładalnik bara ŭ kamientary «Našaj Nivie».

Treba adznačyć, što pa temie lićvinizmu ładzilisia kruhłyja stały z udziełam biełaruskich i litoŭskich historykaŭ. A Śviatłana Cichanoŭskaja nazyvała heta štučna stvoranaj prablemaj, jakuju razdźmuchvajuć, kab pasvaryć litoŭcaŭ i biełarusaŭ.

Kamientary24

  • baradzied
    26.02.2025
    voś dzie sapraŭdy možna padziakavać zianonu
    aču, stanisłavavičus!
  • Alaksandr
    26.02.2025
    Mahu ŭziać na siabie hetuju temu, kali ŭ redakcyi niama kamu joj zajmacca
  • Alaksandr
    26.02.2025
    Dziakuj vialiki ŭładalniku za salidarnaść! Ja dumaŭ, što jon naležyć biełarusam.

Ciapier čytajuć

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Usie naviny →
Usie naviny

U minskim parku Čaviesa dva dni budzie pracavać zipłajn — reč sa spuskam na šalonaj chutkaści2

Łukašenka zahadaŭ, kab byłych siłavikoŭ, ratavalnikaŭ i dypłamataŭ, zvolnienych «pa dyskredytujučych», adsočvali piać hadoŭ9

Maryna Zołatava: U palitźniavolenaj Taćciany Kołas vyjavili rak. Heta nie prosta drennaja navina, heta žudasnaja navina1

Pasažyrski samalot raźbiŭsia na Bahamach — usie 10 pasažyraŭ zahinuli

Asudzili dziaŭčynu, jakaja ŭ 2020‑m pratestavała suprać «vybaraŭ biez vybaru» i patrabavała ad kandydataŭ pazicyi pa Ukrainie8

Fejł zapasnoha kipiera Bielhii pachavaŭ kamandu. Kurtua možna było nie mianiać3

Uradavy biznes-džet dastaviŭ niekaha ź Minska ŭ turecki Bodrum6

Navukoŭcy, mahčyma, raskryli samuju staražytnuju kryminalnuju spravu ŭ historyi čałaviectva2

«Ja nie chadžu ŭ sud, mianie nosiać u kajdankach». List Alesia Puškina da Valancina Stefanoviča z-za krataŭ 2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić