Śviet11

Zmročnaja tajamnica ź minułaha: mora vykinuła sotni staradaŭnich čaravikaŭ

Na adnym ź plažaŭ Uelsa adbyłasia sapraŭdnaja histaryčnaja zahadka: na bierah vyniesła sotni skuranych čaravikaŭ viktaryjanskaj epochi.

Čorny abutak ź mietaličnymi ćvikami na padešvie, vierahodna XIX stahodździa, źjaviŭsia na plažy Ohmar-baj-zi ŭ dalinie Hłamarhan na poŭdni Uelsa ŭ Vialikabrytanii, piša Bi-bi-si.

Vałanciory, jakija prybirali bierah ad śmiećcia, pieršymi zaŭvažyli staradaŭni abutak.

Pavodle słoŭ Emy Lempart z prajekta Beach Academy, jany adrazu zrazumieli: heta nie prosta śmiećcie, a niešta značna bolš cikavaje, i pačali šukać tłumačeńnie jaho pachodžańnia.

Ślady karablekrušeńnia?

Miascovyja žychary miarkujuć, što čaraviki mahli być častkaj hruzu italjanskaha handlovaha sudna, jakoje kala 150 hadoŭ tamu paciarpieła katastrofu kala skały Taskier-Rok. Jano ŭzvyšajecca prykładna za try kiłamietry na zachad ad plažu i bačnaje tolki padčas adlivu.

Piśmieńnica Łara Majkłem, jakaja zajmajecca pošukam histaryčnych artefaktaŭ na bierahach rek, pierakananaja: abutak «biez sumnievu viktaryjanski», a jaho vialikaja kolkaść amal napeŭna źviazanaja z karablekrušeńniem.

Pavodle słoŭ Emy Lempart, tolki za adzin tydzień vałanciory znajšli kala 200 čaravikaŭ na nievialikim učastku plažu. Prybirańnie ŭźbiarežža ad śmiećcia praciahvajecca ź vieraśnia, ale nichto nie čakaŭ, što zamiest płastykavych butelek i rybałoŭnych sietak jany natrapiać na sotni staradaŭnich čaravikaŭ.

Fatahrafii znachodak apublikavali ŭ sacyjalnych sietkach, spadziejučysia, što chtości dapamoža razhadać tajamnicu ich pachodžańnia.

Jak abutak trapiŭ na bierah

Pavodle adnoj ź viersij, italjanskaje sudna, jakoje pieravoziła skurany abutak, zatanuła kala ŭźbiarežža, a čaraviki z časam vyniesła ciačeńniem u vuście raki Ohmar.

Tam jany mahli zatrymacca siarod piasku i kamianioŭ, a potym pieryjadyčna vykidvacca na plaž. «Niekatoryja čaraviki zachavalisia na dziva dobra, i na mnohich vyrazna vidać, što heta mužčynski abutak», — raspaviadaje Lempart.

Jana taksama vykazała zdahadku, što častka znachodak mahła być dziciačaj praz mały pamier.

Łara Majkłem dadaje, što ŭ viktaryjanskuju epochu žanočyja stupni byli značna mienšyja, čym siońnia.

Adhałośsie minułaha

Łara Majkłem — aŭtarka čatyroch knih pra madłarkinh, heta značyć pošuk staradaŭnich artefaktaŭ na bierahach rek i ŭ vysachłych rečyščach.

U XIX stahodździ hetym zajmalisia biedniaki, šukajučy karysnyja abo kaštoŭnyja rečy. Siońnia madłarkinh staŭ papularnym chobi dla tych, chto daśleduje račnyja i prybiarežnyja adkłady ŭ pošukach histaryčnych pradmietaŭ.

Fatohraf Pitar Brytan, aŭtar mastackaha prajekta Ghost Ships and Tides («Karabli-pryvidy i prylivy»), nazyvaje znachodku nadzvyčaj cikavaj. Na jaho dumku, hetyja čaraviki — «maleńkija śviedki minułaha, što raptoŭna ŭspłyli z hłybiń času».

Majkł Robierts sa Škoły akijaničnych navuk Univiersiteta Banhara adznačaje, što, choć jon nie viedaje detalaŭ mierkavanaha karablekrušeńnia kala Ohmara, mnohija sudny, jakija paciarpieli avaryju ŭ viktaryjanskuju epochu, pastupova rujnujucca, vyzvalajučy svaje staradaŭnija hruzy. Heta moža pryvodzić da niečakanych znachodak na bierazie.

Anałahičnyja vypadki ŭžo zdaralisia raniej: u sacyjalnych sietkach miascovyja žychary dzialilisia fatahrafijami padobnaha abutku. Adzin z karystalnikaŭ pisaŭ, što znachodziŭ na hetym ža plažy «drabniutkija skuranyja čaraviki ź ćvikami».

Zdajecca, mora jašče nie raz nahadaje pra tajamnicy, jakija jano zachoŭvaje ŭžo bolš za stahodździe.

Kamientary1

  • Kažym Ratujevič
    25.12.2025
    Na Anhielščynie dy Italii 19 st. abuvalisia hetak ža, jak u «prahresiŭnym» Saŭku 20 st. :) «Prahres» palahaŭ u tym, što naturalnuju skuru zamianili na štučnuju kirzu :)))
    Choču nazad, u SeSeeR!

Ciapier čytajuć

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk37

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Usie naviny →
Usie naviny

USU atakavali paromnuju pierapravu pamiž macierykom i Krymam. Jana nie pracuje, bienzinu ŭ Krymie bolš nie zastałosia12

Na Kamaroŭcy źjavilisia parečki, a čarešni narešcie zraŭnialisia ŭ canie z kłubnicami1

Šalona papularny karejski sieryjał ad Netflix pra školny bulinh — chto ździekavaŭsia z adnakłaśnikaŭ, pavinien prajści praz takoje ž prynižeńnie7

«Bicie ŭ sercy ich, bicie miačami». Jak biełaruskaja «Pahonia» praviała pieršy siezon u polskaj futbolnaj lizie2

Śpikieram Kaardynacyjnaj rady pieraabrany Arciom Bruchan2

Kir Starmier užo ŭ paniadziełak moža zajavić pra svaju adstaŭku4

Zbornaja Kiurasaa nie sastupiła Ekvadoru dziakujučy fienamienalnaj hulni svajho bramnika 

«Ziebra-pałoski» jak paratunak ad pachmiella. Što heta takoje i ci sapraŭdy dapamahaje?1

Ukraincy paśpiachova atakavali abodva baki Kierčanskaha praliva6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk37

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić