Vynik daśledavańnia: da padzieńnia dyktatur pryviali 50% mirnych vystupaŭ i tolki 25% — uzbrojenych paŭstańniaŭ.
Paŭstańnie ŭ Livii vyłučajecca siarod niadaŭnich chvalavańniaŭ na Blizkim Uschodzie šyrokim vykarystańniem hvałtu: u adroźnieńnie ad pratestoŭcaŭ u Tunisie ci Jehipcie, livijcy chutka pierajšli ad mirnaha supracivu da ŭzbrojenaha buntu.
Bajavyja dziejańni ŭ Livii dalokija ad zaviaršeńnia, tamu svoječasovym budzie zadać hałoŭnaje pytańnie: što bolš efiektyŭna padziejničaje i pryviadzie da źmienaŭ: siła abo niehvałtoŭny supraciŭ? Na žal dla livijskich paŭstancaŭ, daśledavańni pakazvajuć, što niehvałtoŭny supraciŭ značna čaściej pryvodzić da stanoŭčych vynikaŭ, u toj čas jak supraciŭ uzbrojeny supravadžaje bolšaja ryzyka niepryjemnych nastupstvaŭ.
Voźmiem Filipiny. Paŭstancy sprabavali zrynuć Fierdynanda Markasa ŭ
Sapraŭdy, daśledavańni, jakija paraŭnoŭvajuć vyniki sotniaŭ hvałtoŭnych buntaŭ i niehvałtoŭnych ruchaŭ supracivu z 1900 pa 2006 hod, pakazvajuć, što
bolš za 50% niehvałtoŭnych ruchaŭ pryviali da źmienaŭ, u paraŭnańni z prykładna 25% źmienaŭ u vyniku hvałtoŭnych buntaŭ.
Čamu? Z adnaho boku, kab uziać udzieł u niehvałtoŭnym ruchu, ludzi nie abaviazanyja kidać pracu, svaje siemji abo zabivać kahości. Heta aznačaje, što takija ruchi, jak praviła, pryciahvajuć bolšuju kolkaść prychilnikaŭ, siarod jakich z bolšaj vierahodnaściu mohuć apynucca pradstaŭniki režymu, u tym liku siły biaśpieki i ekanamičnyja elity, jakija časta spačuvajuć pratestoŭcam, albo navat svajaki demanstrantaŭ.
Da taho ž, represiŭnym režymam patrebnaja łajalnaść tych, chto im słužyć.Žorstki supraciŭ pryvodzić da ŭmacavańnia takoj łajalnaści, a mirny supraciŭ padryvaje jaje. Kali siły biaśpieki admoviacca, naprykład, adkryvać ahoń pa mirnaj demanstracyi, režymy musiać albo damovicca z apazicyjaj, albo admovicca ad ułady, što i adbyłosia ŭ Jehipcie.
Mienavita tamu prezident Jehipta Chośni Mubarak prykłaŭ takija vialikija namahańni, kab spravakavać jehipieckich demanstrantaŭ užyć hvałt: paśla hetaha jon moh by zhurtavać suprać ich vajskoŭcaŭ.
Ale tam, dzie ŭ Mubaraka nie atrymałasia, atrymałasia ŭ pałkoŭnika Kadafi: toje, što pačynałasia jak mirny ruch, pieratvaryłasia praź niekalkich dzion u žorstki hvałt. Šyroki narodny pratest skaraciŭsia da nievialikaj hrupy ŭzbrojenych paŭstancaŭ, što sprabujuć zrynuć žorstkaha dyktatara. Hetaja sproba naŭrad ci budzie paśpiachovaj biez zamiežnaha ŭmiašańnia.
Choć źmieny adbyvajucca nie adrazu, dadzienyja daśledavańniaŭ pakazvajuć, što z 1900 pa 2006 hod 35–40% aŭtarytarnych režymaŭ, jakija sutyknulisia surjoznym niehvałtoŭnym supracivam, pierarastajuć u demakratyju ciaham 5 hadoŭ, navat kali takija ruchi nie zdoleli adrazu pieramahčy režym. Dla tych ža ruchaŭ, u jakich heta atrymałasia, ličba pavialičvajecca da bolš čym 50%.
Niehvałtoŭny supraciŭ maje pad saboj pošuk i vykarystańnie ryčahoŭ cisku na režym va ŭłasnym hramadstvie. Lubaja dyktatura uraźlivaja, i luboje hramadstva moža znajści takija ryčahi.
-
«Ździełka zhareła». Aŭtar knihi «Aŭtarytaryzm pad pahrozaj» pieraličyŭ padstavy dla aptymizmu nakont budučyni Biełarusi
-
«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi
-
Biełaruski internet pad botami: jak ich raspaznavać i što ź imi robiać
Ciapier čytajuć
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary