Mierkavańni2222

Rasiejski Šuškievič

Pra Dźmitryja Miadźviedzieva piša Juryj Drakachrust.

Biełarusy ad samaha abrańnia stavilisia da treciaha prezydenta Rasiei davoli stanoŭča. Razmova idzie nia tolki pra peŭnyja «prasunutyja» asiarodki, ale i pra nasielnictva ŭ cełym, pra što śviedčać vyniki sacyjalahičnych apytańniaŭ — pieršaha, druhoha, treciaha, čaćviertaha

Što da pryhadanych asiarodkaŭ, to adrazu paśla svajho prychodu i navat značna paźniej ź Miadźviedzievym źviazvalisia peŭnyja nadziei.

Mierkavałasia, što čałaviek, jaki zachaplajecca Deep Rurple, budzie ŭsio ž adroźnivacca i ad biełaruskaha amatara bajana i ad prybłatnionaha Pucina nia tolki stylova, ale i palityčna. Nia toje, što spadzievy byli nadta vialikimi, ale byli.
I nia tolki ŭ Biełarusi, ale i ŭ Rasiei i na Zachadzie zadavali pytańnie Who is Mr. Medvedev.

I nakont rytoryki, stylistyki Mr. Medvedev sapraŭdy nie padkačaŭ —

čaho vartaje adno «svaboda lepš, čym niesvaboda», skazanaje napiaredadni prezydenctva.
Nu i ton razmovaŭ z Zachadam i pra Zachad krychu adroźnivaŭsia ad žorstkaha stylu Pucina. Možna pryhadać i nia tolki słovy, naprykład, u mižnarodnaj palitycy — «pierazahruzka» z Amerykaj, ŭstrymańnie ad hałasavańnia ŭ Radzie biaśpieki AAN ŭ rezalucyi pa Libii. Infarmacyjnaja ataka na Łukašenku padčas vybarčaj kampanii 2010 hodu, dy i zalacańni niekatorych biełaruskich apazycyjnych kandydataŭ u prezydenty da Maskvy taksama ŭ peŭnaj stupieni źviazvalisia ź inšym tvaram i stylem Kramla.

Praŭda, było i inšaje — vajna z Hruzijaj, kali ŭpieršyniu paśla raspadu SSSR rasiejskaje vojska vajavała za svaimi miežami, i žorstki «nakat» na ŭkrainskaje kiraŭnictva napiaredadni vybaraŭ u 2010 hodzie.

Ale pa-nad usim hetym było inšaje, moža samaje hałoŭnaje — ŭśviedamleńnie, što «car niesapraŭdny». U Rasiei heta ŭsprymałasia bolš vostra i vyrazna, i z pryčyny bolš brutalnaj palityčnaj kultury, i z taje pryčyny, što rasiejcy lepš mahli acanić uładnyja zdolnaści svajho farmalnaha kiraŭnika. Prostamu biełarusu było i mienš cikava, i ciažej uśviadomić, chto tam u Rasiei hałoŭny nasamreč. Ale zbolšaha ŭśviedamleńnie było.

Prynamsi było jano ŭ Alaksandra Łukašenki.

U listapadzie 2010 hodu padčas interviju polskim ŚMI na mierkavańnie intervijujera, što Pucin užo nie źjaŭlajecca prezydentam Rasiei, Łukašenka adkazaŭ pytańniem: «Sapraŭdy? A kim?».

Tak, praŭda, było nia ŭsie 4 hady. U peŭny momant Łukašenka navat sprabavaŭ hulać na supiarečnaściach (realnych ci ŭjaŭnych) unutry tandemu na baku Miadźviedzieva. Ale ŭ rešcie zrabiŭ vybar na karyść realnaj ułady, blizkaj jamu ŭ tym liku i kulturna, tut možna pryhadać

i źjedlivuju reakcyju biełaruskaha kiraŭnika na zachapleńnie rasiejskaha kalehi kamputarnymi hadžetami, maŭlaŭ, u mianie Kola ŭ hetyja cacki palcam tykaje, a sprava prezydenta — pytańni vyrašać, a nie hetym bavicca.

Biełaruskaja hramadzkaja dumka moža dadać prykład Miadźviedzieva ŭ vialiki šerah inšych postsavieckich dziejačoŭ-intelihientaŭ, jakija ci nia zdoleli atrymać realnuju ŭładu ci zhubili jaje: Hamsachurdzia, Elčybiej, Ter-Pietrasian, Šuškievič, Akajeŭ, Juščanka. Nu tak, šlach usich hetych palitykaŭ da ŭłady byŭ nie takim, jak u Miadźviedzieva, jakoha faktyčna za ručku pryviali ŭ Kreml. Ale inšy čałaviek na jaho miescy, mahčyma, «źjeŭ» by svajho dabradzieja i staŭ by sapraŭdnym uładarom. Moža i nie luboŭ da Deep Rurple pieraškodziła, a niešta inšaje, ale niejak tak atrymlivajecca, što amatary bajana daŭžej va ŭładzie zatrymlivajucca.

A pra Miadźviedzieva pryhadvajucca radki rasiejskaha klasika

Suždieny vam błahije poryvy,
No śvieršiť ničieho nie dano.

Ułada — heta mocny renthien, jaki robić vidavočnym kalibar i zdolnaści asoby. Nu akazaŭsia picierski juryst i vopytny čynoŭnik takim, jakim akazaŭsia. Moža, Pucin, prapanoŭvajučy jamu ŭ 2008 hodzie «šapku Manamacha», i viedaŭ, što takim akažacca. Tamu i prapanoŭvaŭ.

Ale moža mienavita tamu, što nie było ŭ Miadźviedzieva sapraŭdnaj, źviarynaj voli da ŭłady, nie było i vialikaj złości.

Darečy, nia vyklučana, što hetaja adsutnaść złości ŭ spałučeńni ź liberalnaj rytorykaj i fenomenam «niesapraŭdnaha cara» byli čyńnikami Bałotnaj. U niečym Miadźviedzieŭ uvasablaŭ imknieńnie da pieramienaŭ, chacia asabista i nia mieŭ siły ci žadańnia ich ździejśnić.

Što budzie pry Pucinie — pakul skazać ciažka. Ale ŭ Miadźviedzieva zdaralisia chacia niejkija liberalnyja «paryvy».

Jamu, zrazumieła, nie pahražaje pensija ŭ 2 dalary, jak Stanisłavu Šuškieviču, napieradzie, zdajecca, chacia b na peŭny čas — premjerskaja pasada. Ale, jak i ŭ byłoha kiraŭnika Biełarusi, čas dla rozdumu, čamu ž intelihientnaść i ŭłada hetak kiepska sumiaščajucca ŭ našych krajach.

Kamientary22

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?19

Hramadstvaudakładniena19

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik60

U Biełarusi aficyjna zarehistravali anałah «Aziempika»1

Hurnievič zaklikaŭ padpisać pietycyju za ŭstalavańnie BČB-ściaha na Hrunvaldskim poli12

«Vielmi cikavyja zajavy sajuźnika Pucina». Kiraŭnik MZS Hiermanii adreahavaŭ na zajavy Łukašenki pra vajnu va Ukrainie7

U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ11

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii86

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?19

Hramadstvaudakładniena19

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić