Ułada ŭsio adno musić zdacca!
Tak ličyć palitolah Uładzimier Roŭda. A voś pramoŭtar taraškievicy Źmicier Saŭka nie zhadziŭsia b zaŭtra ŭvodzić neaklasyčny pravapis u škole. A ŭ Artura Klinava krucicca ŭ hałavie tolki čorny mersedes. Intryhoŭna? Piša ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.
Tolki što pračytaŭ interviju z palitolaham i veteranam treciaha sektaru Uładzimieram Roŭdam. Z adnaho boku, jon demanstruje zajzdrosny aptymizm: "Uładam rana ci pozna daviadziecca zdacca". Razam z tym, jahonyja mierkavańni pra kaho-kolviek z apazycyjnych pravadyroŭ hučać vielmi žorstka.
Voś hety pasaž, naprykład: "U nas ža atrymałasia, što treci sektar nia prosta zajmajecca palitykaj — z kastryčnika 2005 hodu jon manapalist u palityčnaj sfery. Ja liču: heta nadta drenna. Tyja ludzi, što pryjšli ŭ palityku z treciaha sektaru, dalokija ad razumieńnia taho, što takoje palityčnaja baraćba i jak jaje vieści. Jany pryzvyčailisia žyć pavodle zakonaŭ treciaha sektaru, kali jość prajekt i hety prajekt treba adpracavać, napisać dobruju spravazdaču i, hałoŭnaje, nia trapić pad haračuju ruku ŭładam".
Niaciažka zdahadacca, u čyj harod kamieńčyk. Naturalna, prychilniki byłoha adzinaha kandydata pakryŭdziacca. Na moj ža pohlad, hetuju vysnovu ("dalokija ad razumieńnia..." i h.d.), jak ni sumna, možna ekstrapalavać ci nie na ŭsiu tak zvanuju abjadnanuju apazycyju. "Pasiadžeńnie sielskaha savietu ŭ lepšyja saŭdepaŭskija časy", — tak źniščalna acharaktaryzavaŭ mienskuju kanferencyju delehataŭ kanhresu Barys Harecki. Sapraŭdy, apateoz myšynaj vałtuźni ŭ źviazku z padrychtoŭkaj da čarhovaha "histaryčnaha forumu" źniščaje reštki aŭtarytetu partyjnych pravadyroŭ u vačach tych, kaho jany kličuć "prychilnikami pieramienaŭ".
Tak, šmat chto maryć pra pieramieny, ale być masoŭkaj u tannych spektaklach durniaŭ niama. Navat kali ŭjavić sabie, što na čarhovym forumie zaćvierdziać hienijalnuju stratehiju pieramohi, to ŭ hetych pałkavodcaŭ, biez sumnievu, buduć prablemy z naboram u vojska.
Zrešty, ja chacieŭ skazać pra inšaje. Pakolki ŭ vychodnyja bolej času, to pieraaraŭ narešcie jak śled źmieściva rubryki "1991 — 2006: vyniki" — hetaha, na žal, nia nadta raskručanaha "prajektu "Salidarnaści". Pračytaŭ ceły šerah cikavych interviju, da jakich nie dachodzili ruki.
Naprykład, sa Źmitrom Saŭkam. Voś jon zajaŭlaje: "Navat kali b mianie vyklikaŭ Radźkoŭ i prapanavaŭ: "A davaj, Saŭka, zaŭtra ŭviadziom u škole tvaju "taraškievicu", davaj my hetuju knižku zrobim padručnikam!", ja b skazaŭ: "Nie...".
Chiba nie intryhoŭna? To čytajcie! A jašče tam hutarki ź Ivonkaj Surviłaj, Michasiom Skobłam, Valancinam Akudovičam, Arturam Klinavym, Lavonam Volskim, Stanisłavam Šuškievičam, Alaksandram Vajtovičam, Jurjem Ziseram, Aleham Manajevym, Žanaj Litvinoj...
Adno što rubrycy, na moj hust, nia škodziła b bolej biełaruskaj movy. I Šuškievič, i Vajtovič, i toj samy Roŭda vydatna joju vałodajuć i ŭ rasiejskim varyjancie ŭsprymajucca trochi štučna.
Kamientary