Naviny kultury
U Połacku čakajuć viasnu
Na Połacak, jak chlebadajnaja chmara, nasoŭvajecca peryjad kulturnickich akcyjaŭ. Pieršaj na čarzie staić vystava «Art-sezon», na jakoj Połacak štohod padvodzić mastackija vyniki hodu. 9 studzienia vyjšaŭ śviežy numar admysłovaj, pad vystavu, hazety — «Art-sezon-99». Na pačatak sakavika zaplanavanaje ŭhanaravańnie litaraturnaj premijaj Tavarystva Volnych Litarataraŭ za lepšuju mastackuju knihu hodu «Hliniany Viales». Tady ž adbudziecca prezentacyja paetyčnaha zborniku połackaj paetki kanca 20-ch Hanny Breskaj «Nasturcyi». Vieršy paetki paźbiraŭ pa tahačasnych časopisach i hazetach daśledčyk Leanid Marakoŭ i pieradaŭ pałačanam (u Połacku ni ŭ muzejach, ni ŭ biblijatekach niama navat tych troch almanachaŭ, što vydali ŭ 20-ch hadoch u staražytnym mieście tutejšyja «maładniakoŭcy»). 28 studzienia «Połacki vieśnik» nadrukavaŭ partret paetki, jaje vieršy i prośbu adhuknucca taho, chto niešta viedaje pra H.Breskuju. Na žal, nichto nie adhuknuŭsia. Adnak vieršy z dalokich 20-ch tak kranuli sučasnych połackich paetak, što praktyčna ŭsie napisali svaje vieršavanyja pryśviačeńni. Try — Nadziei Sałodkaj, Iryny Darafiejčuk i Taciany Chmary — uklučanyja ŭ zbornik.
Vasil Krokva
U škłoŭskaj škole — pra ŭniversytet
Škłoŭskija aktyvisty TBM naviedali škołu ŭ vioscy Zabrodździe i sustrelisia z vučniami dy nastaŭnikami. Udzielniki sustrečy žyva cikavilisia idejaj stvareńnia Nacyjanalnaha Ŭniversytetu. Škoła ŭ Zabrodździ biełaruskaja, i vučniam było cikava, što praz taki Ŭniversytet im nia pryjdziecca łamać svaju movu. Sustreča adbyłasia dziakujučy pryjaznaj pazycyi dyrektara škoły Vadzima Salifontava, jaki znajšoŭ śmiełaść nie chavacca ad biełaruskaj movy i jaje rupliŭcaŭ.
Symon Hłazštejn
50 abrazoŭ
Bolš za 50 abrazoŭ XIX st. i carkoŭny posud zatrymali supracoŭniki Bieraściejskaj mytni na miažy. Sabranaje heta ŭsio było na Mścisłaŭščynie. Dyrektar mścisłaŭskaha muzeju U.Hasiankoŭ i rajvykankamaŭski čynoŭnik jeździli pa abrazy ŭ Bieraście i pryvieźli nazad u Mścisłaŭ. Ciapier majuć zrabić ź ich vystavu ŭ miascovym muzei.
A.Kuźmin
Rovaravaja daroha Astraviec—Hudahaj
U Astraŭcy ŭpieršyniu za ŭsiu jahonuju historyju pačali budavać pry darozie z rajcentru na stancyju Hudahaj rovaravuju darožku. U miascovym DEU nieabchodnaść jaje rastłumačyli tak: aŭtobusy chodziać redka, a ludziam treba dabiracca na pracu ŭ biaśpiecy.
Marjan Vianhroŭski
Kamientary