Archiŭ

Arciom Łukjanovič. BT I BTRy

№ 16 (173), 17 — 23 krasavika 2000 h.


 

sport

BT I BTRy

 

Nu, što nam usim rabić? Nu, niama ŭ našaj televizii hrošaj na narmalnuju pracu. Na adzinaccać vychadaŭ ATN štodnia hrošy jość, a na sport niama. Dziaržava ŭ asobie svajho šefa lubić chakiej, ale jašče bolš lubić pałochać narod BTRami. Tamu na vajskovyja vučeńni ŭ Miensku hrošaj nie brakuje, a na tranślacyju čempijanatu śvietu z Sankt-Pieciarburhu nie staje. Voś i prychodzicca televizijščykam zapuskać u efir novy reklamny rolik: «Padajcie, kali łaska, kaho šče nie dadušyli, moža paciešymsia za našych...» Abo spadziavacca, što ŭ «zasiekach baćki» niešta zastałosia, i jon u apošni momant ščodraj rukoju padzielicca.

A tut jašče j futboł źnianacku pačaŭsia. U pieršym tury duel monstraŭ «Biełšyna»—BATE, kruty matč u Bieraści «Dynama»— «Słavija», ale ničoha hetaha my nia bačym. Na babrujskim stadyjonie niejkija prablemy, a Bieraście tak daloka, što BTšnikam jechać tudy zadoraha. A svajoj pierasoŭnaj telestudyi tam niama. Voś i pakazvajuć hulni ŭ Miensku, niejkija «Tarpieda»— «Lakamatyŭ», i jašče dziakuj Bohu, što ŭvohule niešta pakazvajuć.

Toje ž z Alimpijadaj. Prosta dziva, što nam choć niešta pakažuć: adkryćcio-zakryćcio dy finały pa baraćbie j himnastycy. Moža j na viesłavańnie naskrabuć. Praŭda, bajusia, z-za taho nia ŭbačym nia toje što tenisnaha matču na Kubak Devisa z Švajcaryi, ale j futbolnaha adboračnaha matču čempijanatu śvietu z Polščy.

A samaje cikavaje, što ŭ telebačańnia j nie pavinny być hrošy na pakaz spabornictvaŭ. Dakładniej, hrošy musiać być, ale ŭsie papularnyja tranślacyi mieli b apłočvać fundatary za reklamu! Ale heta nie pra nas. U nas niama fundataraŭ, u nas jość vašyvyja błochi, spekulanty j pierakupščyki. U nas ža kali ŭ kaho baksy jość, jon nikomu pra heta nia skaža. Inakš spačatku jahonyja roliki prakruciać, a potym samoha padatkavymi inspekcyjami — u baranoŭ roh. «Dziakuj, buślik, ale adkul u ciabie hrošy?!» Tak što finansaŭ dla BT moža padkinuć tolki adna firma — tavarystva ź nieabmiežavanaj biezadkaznaściu ŭ Čyrvonym domie. Kali ad BTRaŭ zastanucca.

Tamu hladziećmiem mehaseryjały «Vystup pravadyra ŭ Pałacie» dy «Selektarnaja narada». Z dublavańniem na radyjo. Reklamu na takija mylnyja opery nia znojdzieš, zatoje jany j vydatkaŭ nie patrabujuć. Dva-try aperatary dy čałaviek za pultam — i pałova efirnaha dnia poŭnaja. A ŭ volny čas možna papravić reklamnyja zastaŭki dla rasiejskich kanałaŭ na prośbu niejkaha vice-premjera. Zamiest «reklama ŭ Biełarusi» — «riekłama v Biełoruśsii». Što ŭžo j robiać na NTV.

Arciom Łukjanovič


Kamientary

Ciapier čytajuć

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam14

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam

Usie naviny →
Usie naviny

Kiraŭnik polskaj raźviedki nazvaŭ klučavuju ŭmovu dla palapšeńnia adnosin ź Minskam28

Jak vyhladajuć kvatery ŭ domie ŭ centry Minska paśla pažaru FOTY, VIDEA4

U Biełarusi možna budzie raźličvacca pa QR-kodzie3

U Francyi ad śpioki zahinuŭ dalnabojščyk z Dokšycaŭ16

«Ź jakoj pary fasady stali važniejšymi za čałaviečaje žyćcio?» Čamu jeŭrapiejskaja fobija da kandycyjanieraŭ absurdnaja20

Babior trapiŭ pad ciahnik na vačach školnikaŭ u Hiermanii. Dla jaho ratavańnia zatrymali dzieviać ciahnikoŭ13

Va ŭčorašnim pažary ŭ Minsku zhareła prastora dla mierapryjemstvaŭ, jakaja adkryłasia tolki try miesiacy tamu1

U Biełarusi ŭžo +35°S

«My ŭ šoku i razhublenaści». Što adbyvajecca na miescy pažaru ŭ domie ŭ centry Minska2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam14

Histaryčnyja +40,4°C u Pinsku — heta tolki razahreŭ. Biełaruś uvachodzić u novuju klimatyčnuju eru i na vačach stanie lesastepam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić