Pravy čałavieka ŭ Biełarusi
Vybary
Biełaruski Hielsynski Kamitet maje namier padać pazoŭ u Viarchoŭny Sud Biełarusi ab pryznańni niesapraŭdnymi vybaraŭ u siami vybarčych akruhach. BHK maje vialikuju bazu źviestak pra falsyfikacyi vynikaŭ hałasavańnia i zavyšanyja ličby jaŭki na vybarčyja ŭčastki. Raniej z padobnymi zajavami BHK źviarnuŭsia ŭ CVK i Hieneralnuju prakuraturu. Na pačatku śniežnia budzie prezentavany dakład ab parušeńniach padčas vybarčaj kampanii 2000 h. “My majem padstavy kazać, što prynamsi ŭ niekalkich akruhach deputaty byli pryznačanyja, a potym prosta padhanialisia ličby. Kali b była mahčymaść uklučyć našych siabroŭ u vybarčyja kamisii, možna było b realna sarvać falsyfikacyi jak najmienš u 30 akruhach”, — kaža Taciana Proćka, kiraŭnica arhanizacyi.
Miniust znoŭ łović błoch
Druhoje papiaredžańnie vyniesła Ministerstva justycyi ŭpłyvovaj pravaabarončaj arhanizacyi “Viasna”. Pryčynaj stała adsutnaść u vychodnych źviestkach pravaabarončaha biuleteniu “Prava na volu” biezhustoŭnaha skarotu RHA, na jakim nastojvaje Miniust.
Nastupnym prezydentam Biełarusi budzie
9-hadovaje dzicia?
3 listapada staršynia CVK spn. Jarmošyna abvieściła, što zhodna z Kanstytucyjaj Biełarusi prezydentam Biełarusi moža stać tolki hramadzianin Respubliki Biełarusi pavodle naradžeńnia. Adnak što takoje hramadzianin RB pavodle naradžeńnia, nidzie nia vyznačana. Pierad RB byli VKŁ, BNR, BSSR. Niekatoryja terytoryi našaha kraju ŭvohule dastalisia palakam, rasiejcam, letuvisam u vyniku nacyjanalnaj palityki SSSR. Pałažeńnie “Prezydentam moža stać tolki hramadzianin pavodle naradžeńnia” adsutničała ŭ Kanstytucyi Biełarusi 1994 h. i było ŭniesienaje ŭ “prezydencki varyjant” Kanstytucyi'96. Mahčyma, kab zaścierahčysia ad źjaŭleńnia biełaruskaha Adamkusa. Ale Respublika Biełaruś była abvieščanaja ŭ 1991 h. Z tych časoŭ u nas i źjavilisia hramadzianie RB pavodle naradžeńnia. Im ciapier ad 0 da 9 hod. Zhodna z art. 8 Zakonu “Ab hramadzianstvie Respubliki Biełaruś”, hramadzianstva Biełarusi nabyvajecca: 1) pavodle naradžeńnia, 2) šlacham rehistracyi, 3) u vyniku pryjomu ŭ hramadzianstva. Pry hetym art. 3 Zakonu harantuje roŭnaść hramadzianaŭ u pravoch, niezaležna ad padstavaŭ atrymańnia hramadzianstva.
Ci nia majem my spravu jašče z adnym tupikom łukašenkaŭskaj Kanstytucyi? Ciapier vyjściem mahło b być pryniaćcie PP NS aktu, jaki patłumačyŭ by Kanstytucyju. Hetki akt prymajecca 2/3 hałasoŭ ad poŭnaha składu kožnaj z pałataŭ NS. Adnak NS maje nievysoki aŭtarytet z-za parušeńniaŭ padčas farmavańnia jaho nižniaj pałaty. Praściejšym vyjściem byŭ by zvarot Prezydenta, Savietu Ministraŭ, parlamentu, Viarchoŭnaha Sudu, Vyšejšaha Haspadarčaha Sudu ŭ Kanstytucyjny Sud (tolki hetyja subjekty dziaržaŭnaj ułady majuć prava tudy źviartacca) z prapanovaj ab pryznańni art. 80 Kanstytucyi (jaki stvaryŭ kaliziju) nie adpaviednym inšym artykułam Asnoŭnaha Zakonu i mižnarodnym pahadnieńniam, ratyfikavanym Biełarusiaj.
Budziem spadziavacca, što chacia b hetym razam ułady pojduć cyvilizavanym pravavym šlacham, jaki nie prymusić sumniavacca ŭ lehitymnaści budučaha prezydenta.
Dom-internat — pastka
dla starych
U 1995 h. Ministerstva sacyjalnaha zabieśpiačeńnia nadumała śsialić starych ludziej — veteranaŭ pracy j invalidaŭ roznych hrupaŭ — u adzin dom, kab ich lahčej było absłuhoŭvać, dahladać. Hetym musili zaniacca pracaŭniki sabiesu. Ideja zusim nia kiepskaja, ale, jak časta zdarajecca, sapsavanaja amaralnymi realizatarami. Spačatku ŭ starych ludziej pazabirali kvatery, spakusiŭšy ich rajskim žyćciom pad ahulnym dacham Domu veteranaŭ № 1, što na praspekcie Rakasoŭskaha ŭ Miensku. Orderaŭ na zasialeńnie ŭ novym miescy im nia vydali, skazaŭšy, što tyja lažać u dyrektara. Tak, maŭlaŭ, dakumenty lepiej zachavajucca. Adnym pryhožym rankam, praz dva hady, ludzi pračnulisia i znajšli ŭ paštovych skrynkach “Połožienije o Domie vietieranov”, jakoje pazbaŭlała ich usialakich pravoŭ i całkam addavała Dom va ŭładu čynoŭnikaŭ harsabiesu, harvykankamu i ministerstva sacyjalnaha zabieśpiačeńnia. Kali chtości byŭ niazhodny — pahražali vykinuć ź internatu na vulicu. Pry hetym nijakaha asablivaha kłopatu ab sabie staryja nie adčuvali. Tak, były viazień fašystoŭskaha kanclahieru, stary, samotny j niamohły U. Biazrukaŭ pamior i 3 tydni lažaŭ u svajoj kvatercy niepachavany. Pracaŭniki sabiesu nie zadalisia pytańniem, dzie padzieŭsia ich padapiečny. Pa śmierci H. Kareŭki cieła pralažała bolš za 2 tydni.
Kiraŭnictva internatu mieła słabyja nervy i nie mahło suzirać čužuju śmierć. Pracaŭniki sabiesu zajavili starym ludziam: “Pamirać my vas usich pavykidajem u Dražniu” (u ahulny dom-internat). Tak Alaksandru Rancavu bieź jaje zhody vysielili, vołakam pravałakli pa kalidory i advieźli ŭ Dražniu, dzie jana chutka j skanała. Anastasiju Miaškovu taksama źvieźli ŭ Dražniu, ale rečy joj zabrać nie dali, i, sa słovaŭ starych, ich dazvoliła raściahnuć dyrektarka Domu veteranaŭ Ł. Ščarbina. Ciapier Miaškova pryjaždžaje z Dražni, chodzić pa Domie veteranaŭ i płača, kab addali rečy.
Dyrektarka Ł. Ščarbina nie saromiejecca kazać žycharam Domu, jak jana ich nienavidzić, jak zdaść ich u durdom, zhnoić u Dražni ci ŭ turmie.
Ludzi skardziacca na adsutnaść ventylacyi ŭ kalidorach. Pastajanna viadziecca ramont, i ad pachu farby mnohija chvareli na alerhiju, ad jakoje pamior S. Filipovič, a A. Ihnatovič trapiŭ u reanimacyju z alerhičnym kryzam.
Niahledziačy na toje, što ordery tak i nie byli vydadzienyja, Ł. Ščarbina abvieściła, što ramont u kvaterach ludzi pavinny pravodzić za svoj košt, a taksama prymusiła ich apłacić zadniaj dataj santechniku i elektryčnyja plity, jakija byli ŭstanoŭlenyja biaspłatna. Biarucca hrošy za aciapleńnie j haračuju vadu, navat kali ich i zavadu niama.
Ludzi stracili kvatery, majomaść, a atrymali zaležnaść. Zvaroty ŭ Ministerstva, u harvykankam ničoha nia dali. I tady staryja pryniali rašeńnie napisać skarhu… u ambasady zachodnich krainaŭ. Tyja pieradali jaje ŭ pravaabarončyja arhanizacyi.
Voś hety list, jon lažyć na maim stale. Padpisany siamiu babulkami. Naprykancy babulki pišuć: “My lubim svoju Rodinu, svojo Hosudarstvo, i obraŝajemsia k vam nie dla toho, čtoby klejmiť našie Hosudarstvo, a čtoby usłyšał Priezidient našieho Hosudarstva!”
Staryja dumajuć, što heta našyja kiepskija čynoŭniki nie dapuskajuć ichnych listoŭ da Prezydenta. A voś zamiežnyja čynoŭniki, chaj sabie j “vorahi”, daviaduć da Jaho hety list. Kolki razoŭ dziaržava moža vykarystoŭvać i padmanvać ludziej, jakija jaje pabudavali? Ci takoju jany zadumvali svaju vialikuju Radzimu, niepachibnaje Hasudarstva?
Maładyja ŭžo zrabili svaje vysnovy i patrabujuć pieramienaŭ.
Ale voś jak dapamahčy ciapierašnim niavolnikam Domu veteranaŭ, što staić u Miensku na praspekcie Rakasoŭskaha, 50?
Čytajcie ŭ nastupnym numary pravaabarončaha biuleteniu “Čałaviek”:
– Navukovy pohlad na palityčnyja represii ŭ Biełarusi
– Pravasłaŭnaja carkva, dziaržava i antysemityzm: jak heta ŭzajemaźviazana?
– Pravy čałavieka ŭ Indanezii: za hady kiravańnia Sucharta zahinuła 50 tys. čałaviek. Ci mahčymaje prymireńnie?
– Słoŭnik pravaabarončych paniatkaŭ
– Encyklapedyja pravoŭ čałavieka
– Ese ab stračanym teatry: Dzie-Ja i “Volnaja scena”
– Čałaviek, jaki adyšoŭ: karotkija zaciemki pra Stefaniju Staniutu, Barbaru Kartłend, sijamskaje niemaŭla Mery, Ježy Hiedrojca, Hafeza Asada. Što jany dali čałaviectvu?
Zamović numar achvotnyja zmohuć pa adrasie [email protected] abo praz telefon (017) 222 48 00.
Padrychtavana
Biełaruskim Hielsynskim Kamitetam
Kamientary