Archiŭ

Uładzimier Sodal. Kušlanskaje siena

№ 22 (284), 14 červienia 2002 h.


Kušlanskaje siena

 

Listujučysia z unukam Macieja Buračka — Zyhmuntam Abramovičam, ja, naturalna, nia moh nie pacikavicca jahonymi stasunkami z Bahuševičami. I Abramovič z achvotaju raspavioŭ mnie pra sustreču z Maciejem Buračkom u Kušlanach, kudy mały Zyhmuś pryjaždžaŭ z svaim baćkam, vajskovym lekaram, z Maskvy.

Ot jak jamu zapomnilisia Kušlany taje pary i sam piaśniar…

“…Bahuševičavy Kušlany — heta nievialički falvarak bieź nijakaha nachiłu da “panskaści”.

“Stary Francišak”, jak jaho nazyvała śledam za majoj matkaj bolšaść svajakoŭ — polskaja častka siamji, chadziŭ pa balkonie i achvotna hutaryŭ z kožnym, chto ŭvachodziŭ u kušlanskuju bramu. Pieršy raz ja prajšoŭ praz hetuju bramu, kali mnie było čatyry, mo piać hadoŭ, — i zrazumieła, što ŭsio heta ciapier dalokaje i zasnavanaje tumanami daŭnaści — byccam son.

Treba skazać, što pieśniara naahuł ličyli za čałavieka bolš maŭklivaha, maŭklivaha nie “pa-advakacku”.

Baćki maje žyli zimu ŭ Maskvie, a letam zaŭsiody byvali ŭ Biełarusi, jakuju moj baćka ličyŭ svajoj baćkaŭščynaj — i ŭsio toje, što ja ciapier apisvaju, było ŭ 1898—1899 h. Moj baćka z “prysiažnym pavieranym” (tak nazyvali advakataŭ) hutaryli “pa-prostamu”.

Možna tolki škadavać, što ja byŭ piacihadovym chłopčykam i jašče nia moh šmat čaho ŭśviedamlać: biełaruski piaśniar čytaŭ svaje tvory — ja byŭ tolki biazvolnym śviedkam častki tvorčaha pracesu.

Adnojčy my ŭsie pajšli ŭ pole, adkul vazili siena, i Bahuševič pasadziŭ mianie na vysačezny voz, kažučy: “Voś na hetym pajedzieš dadomu!”

Ja nadta ŭciešyŭsia, učapiŭsia za šnur — i mianie pavieźli.

Usio było b u paradku, kali b kušlanski “hrunt” byŭ hładki. Praz usio žyćcio ja nia bačyŭ takoha liku kamianioŭ u adnym miescy, jak tam. I voś u peŭnym momancie ja laču z hetaha vozu i padaju na vielizarny kamień.

Treba było bačyć, jak źlakaŭsia Bahuševič, jak schapiŭ mianie na ruki i sam panios dadomu.

U pamiaci astalisia voblik pieśniara, jaho hłyboki hołas i dobryja vočy…

Niekalki razoŭ pisaŭ da maich baćkoŭ, pytaŭsia, ci nie było jakich drennych rezultataŭ majoj pajezdki ź sienam.

Jašče raz ubačyŭ Bahuševiča ŭ maich dziadoŭ u Vilni, na žal, heta było tolki karotkaje spatkańnie: kali ja varočaŭsia dadomu, piaśniar užo raźvitaŭsia…

Ab maim “kušlanskim sienie” ja šmat paźniej raskazaŭ Cišku Hartnamu, a jon padumaŭ dy adkazaŭ: “Viedajecie što, hetkija rečy treba hłyboka chavać u pamiaci, bo naahuł my mała što viedajem ab našych dziejačach. Pryjdzie, pryjdzie čas, kali budziem źbirać navat samyja niavažnyja fakty”.

Ja pasłuchaŭ Hartnaha — i ŭspomniŭ ciapier”.

Uładzimier Sodal


Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja asasin, bł*!» Ekśpiert-juryst z STB nieadekvatna pavodziŭ siabie na Zybickaj. Videa sabrała miljony prahladaŭ — chto jon7

«Ja asasin, bł*!» Ekśpiert-juryst z STB nieadekvatna pavodziŭ siabie na Zybickaj. Videa sabrała miljony prahladaŭ — chto jon

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury6

«Biełavija» zapuściła adzinyja kvitki z «Aerafłotam»

U Ružanskim pałacy ŭładkujuć hatel

Hod bieź śmierciaŭ na darohach. Jak Chielsinki staŭ suśvietnym etałonam biaśpieki ruchu

U Biełym domie nie padtrymali płany Pientahona radykalna skaracić kolkaść vojskaŭ ZŠA u Jeŭropie

U Minsku na biełaruskaj movie vučycca 1,6% školnikaŭ — žachlivaja statystyka rusifikacyi54

Hramadskaha aktyvista Jelisiejeva z Kalinkavičaŭ asudzili na 10 hadoŭ źniavoleńnia

Žychary homielskaha doma, paciarpiełaha ad vybuchu hazu, atrymali klučy ad adnoŭlenych kvater1

U Mahilovie na śviatłaforach adklučyli ŭsie tajmiery

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja asasin, bł*!» Ekśpiert-juryst z STB nieadekvatna pavodziŭ siabie na Zybickaj. Videa sabrała miljony prahladaŭ — chto jon7

«Ja asasin, bł*!» Ekśpiert-juryst z STB nieadekvatna pavodziŭ siabie na Zybickaj. Videa sabrała miljony prahladaŭ — chto jon

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić