Džordž Soras zhortvaje dziejnaść svajho fondu ŭ Rasiei. Ci tamu, što ličyć hramadztva dastatkova stabilnym, ci tamu, što stamiŭsia zmahacca ź biurakratyjaj.
Na plakacie rasiejskaha Instytutu “Adkrytaje hramadztva” (Fond Sorasa) pryviedzieny słovy baćki-zasnavalnika: “…ci varta mnie praciahvać dapamahać Rasiei?..
| Džordž Soras |
Ale, padobna, “zmahacca” ŭ Rasiei Sorasu ŭrešcie nadakučyła. Dva tydni tamu prezydent Instytutu “Adkrytaje hramadztva” (IAH) Kaciaryna Hienijeva abviaściła, što ciapier dabračynnuju dziejnaść Džordž Soras budzie ažyćciaŭlać praz Fond imia Dźmitryja Lichačova i što heta lahičny krok na šlachu pieratvareńnia “rasiejska-zachodniaj struktury ŭ rasiejskuju”. Biezumoŭna, takoje rašeńnie adpaviadaje pryncypu sorasaŭskaj filantropii: abudzić miascovuju dabračynnaść i pa miery jaje aktyvizacyi pastupova zhortvać svaju dziejnaść. Ale ździŭlaje paśpiešlivaść, ź jakoj Soras sychodzić z Rasiei, — nie ŭ 2004 h., jak planavałasia, a ŭžo naleta. Rastłumačyć heta vyklučna tym, što jamu terminova spatrebilisia srodki dla, naprykład, aktyvizacyi dziejnaści ŭ isłamskich krainach, jakim filantrop nadaje ciapier vielizarnuju ŭvahu, naŭrad ci mahčyma.
Jak u vatu
Siońnia, ličyć Soras, nieabchodna raźvivać adkrytyja hramadztvy ŭ krainach Afryki, Azii, Łacinskaj Ameryki, Blizkaha Ŭschodu, i dla hetaha adkryvajucca ŭsio novyja mahčymaści. Srodki dla raboty ŭ hetych rehijonach, a taksama dla finansavańnia ŭžo isnych sorasaŭskich prajektaŭ u Haici, Hvatemale, Zachodniaj Afrycy, Paŭdniovaj Afrycy, Indanezii, Turcyi, Peru i Aŭhanistanie buduć atrymanyja za košt skaračeńnia biudžetaŭ nacyjanalnych fondaŭ u Centralnaj i Ŭschodniaj Eŭropie (u pieršuju čarhu ŭ krainach — kandydatkach na ŭstupleńnie ŭ Eŭraźviaz). Siarod inšych Soras planavaŭ da 2004 h. istotna skaracić padtrymku i rasiejskaha fondu — najbujniejšaj za miežami ZŠA arhanizacyi sorasaŭskaj sietki.
Abnarodavańnie hetych planaŭ zusim nia stała niečakanaściu. U apošnija hady viadomaha finansista ŭsio bolš turbujuć prablemy hlabalizacyi i jaje ŭpłyvu na krainy treciaha śvietu. Da taho ž viadoma: čym bolš stabilnym robicca hramadztva, tym mienšuju cikavaść da jaho vyjaŭlaje Džordž Soras. I, narešcie, svaju aktyŭnaść u Rasiei źnižajuć usie zamiežnyja dabračyncy, pryvatnyja i dziaržaŭnyja, uklučajučy samaha značnaha — Ahienctva pa mižnarodnym raźvićci ZŠA (USAID). Pa vialikim rachunku, heta stanoŭčaja tendencyja: značyć, Rasieja pastupova pierachodzić u šerah stabilnych krainaŭ. Inšaja reč, jak zakryćcio fondaŭ adabjecca na ajčynnym hrantaatrymalniku ź jakoha-niebudź pravincyjnaha ŭniversytetu ci nievialikaj hramadzkaj arhanizacyi.
List Sorasa nikoha nie ździviŭ jašče i tamu, što jon nikoli i nie abiacaŭ padtrymlivać svaje prajekty viečna. Jaho pryncyp: tamu, chto žyvie ŭ niastačy, treba dać nia rybu, a vudu, kab toj sam zmoh zdabyvać sabie charč.
Mienavita hetak budavałasia pieršapačatkova i palityka rasiejskaha Instytutu “Adkrytaje hramadztva”. I Soras, i kiraŭnictva IAH zychodzili z taho, što ŭ ahladnaj budučyni Fond z arhanizacyi, jakaja razdaje hranty, pieratvorycca ŭ ekspertnuju radu, jakaja budzie kazać dziaržavie, miascovym uładam i ajčynnym filantropam, jakija prahramy padtrymlivać, a jakija nie. Pačynajučy z 1996 h., kali startavała samaja maštabnaja prahrama IAH “Internet”, Soras i jahonyja rasiejskija kalehi pačali samym rašučym čynam pravodzić u žyćcio pryncyp sufinansavańnia, prapanujučy ŭładam usich uzroŭniaŭ brać na siabie častku vydatkaŭ, źviazanych z realizacyjaj hramadzka značnych prajektaŭ.
Adnak tołku z hetaha nia vyjšła. Historyja z “Internetam” u hetych adnosinach nadzvyčaj pakazalnaja. Urad Čarnamyrdzina harantavaŭ hetaj prahramie padtrymku (podpis premjera stajaŭ pad pahadnieńniem ab supracoŭnictvie z Fondam Sorasa), ale potym svaje abaviazacielstvy pierakłaŭ na hubernataraŭ, a tyja ŭ bolšaści svajoj raskašelvacca nie pažadali.
Rasiejski Fond Sorasa zapuściŭ mnostva sumiesnych z uładami rehijonaŭ (ad Kalininhradu da Krasnajarsku) prajektaŭ, adnak pazycyja bolšaści hubernataraŭ zvodziłasia da niemudrahielistaj formuły: abiacajem usio što chočacie, aby sadrać z vas jak maha bolš. Byli i vyklučeńni: z byłym nižaharodzkim hubernataram Sklarovym, paŭpredam Pavołža Kiryjenkam i tomskim hubernataram Kresam IAH supracoŭničaŭ vielmi paśpiachova, ale heta nie źmianiaje ahulnaj karciny.
Vialikija hrošy
U 1997-m, na dziasiaty hod svajoj dabračynnaj dziejnaści ŭ Rasiei, Soras vydzieliŭ tamtejšamu Fondu stomiljonny biudžet dla realizacyi pryncypova novych prahram, takich jak “Budučynia biez karupcyi”, “Miascovaje samakiravańnie”, “Sacyjalnaja adaptacyja kadravych vajskoŭcaŭ”, “Prava”, “Umacavańnie zdaroŭja nasielnictva Rasiei” i “Puškinskaja biblijateka”.
Soras, vidać, cudoŭna razumieŭ, što spravy ŭ jahonym rasiejskim Fondzie iduć nie bliskuča. Ale, pakolki Fond jašče zachoŭvaŭ zdolnaść hieneravać novyja idei, finansist ličyŭ za lepšaje zapluščvać vočy na ŭsie hetyja niedachopy. Da taho ž, vybuchnuŭ kryzys 1998 h., pałała Čačenija — usio heta patrabavała ad humanitarnych arhanizacyjaŭ terminovych mieraŭ. Fond zapuściŭ antykryzysnuju prahramu dapamohi rasiejskim ŚMI, prahramu dla Paŭnočnaha Kaŭkazu “Haračyja punkty” i maštabnuju prahramu padtrymki pravincyjnych universytetaŭ.
Čaša tryvańnia Sorasa pierapoŭniłasia ŭ časie kanfliktu vakoł budynku Instytutu na Aziarkoŭskaj nabiarežnaj. Na jaho pradjaviła pravy niejkaja firma, u vyniku čaho dziejnaść Fondu doŭhi čas była praktyčna paralizavanaja. Soras nie paličyŭ patrebnym apelavać da rasiejskich uładaŭ, choć mieŭ na heta maralnaje prava. Mahčyma, tamu, što tady ž vyrašyŭ Fond zharnuć.
Raźvitańnie
Pry toj chutkaści, ź jakoj Soras skaračaje finansavańnie rasiejskaha fondu — zvyš 20 młn. dalaraŭ u 2002 h. i 2 młn. u 2003-m, — stvaryć žyćciazdolnyja arhanizacyi na bazie prahramaŭ, što jašče pracujuć, prosta niemahčyma.
Piać hadoŭ tamu, čarhovy raz adkazvajučy na pytańnie, ci nie źbirajecca jon spynić svaju dziejnaść u Rasiei, Soras skazaŭ: “Ja pajdu z Rasiei, kali źjavicca novy Traćciakoŭ”. Ale, vidać, stamiŭsia čakać amerykanski miljarder adradžeńnia rasiejskaj dabračynnaści. Voś i vychodzić, što zamianić Sorasa ŭ Rasiei niama kamu.
Alena Kazłova,“Ježieniedielnyj žurnał”.

Kamientary