U Kanadzie zapracavaŭ samy doŭhi katok pad adkrytym niebam — amal 8 km
Samy doŭhi ŭ śviecie katok pad adkrytym niebam adkryŭsia 3 studzienia ŭ kanadskaj stalicy Atavie na kanale Rydo kala Parłamienckaha ŭzhorka. U rasparadžeńni amataraŭ katańnia na kańkach - 7,8 km kanała. Jaho šyrynia ŭ roznych miescach dasiahaje ad 20 da 70 m, ahulnaja płošča katka składaje 165,6 tys.kv.m.
Jak zapeŭnili haradskija ŭłady, vada na hetym učastku kanała pramierzła nie mienš jak na 30 sm - minimalna dapuščalnaja taŭščynia lodu dla biaśpiečnaha katańnia. U minuły zimovy siezon na katku za 38 dzion pabyvali 835 tys. čałaviek, što prykładna adpaviadaje kolkaści nasielnictva Atavy.
Kanał (202 km) pamiž horadam Kinhstan na voziery Antarya i rakoj Atavaj z 47 šluzami byŭ pabudavany ŭ 1826-1832 hadach, kab zabiaśpiečyć vodny šlach pamiž Vialikimi aziorami i Manrealem na vypadak napadzieńnia z boku ZŠA. Na budoŭli pracavali amal 7 tys. čałaviek, hałoŭnym čynam, imihranty ź Irłandyi i Francyi.
U 2006 hodzie kanał byŭ zaniesieny ŭ Knihu rekordaŭ Hiniesa jak samy vialiki ŭ śviecie adkryty katok.
A ŭ 2007-m kanał Rydo atrymaŭ status histaryčnaha abjekta, jaki maje suśvietnaje značeńnie. «Hety kanał, jaki dobra zachavaŭsia, - vynik maštabnaha prymianieńnia jeŭrapiejskich techničnych rašeńniaŭ u Paŭnočnaj Amierycy», - padkreśliła Arhanizacyja Abjadnanych Nacyj pa pytańniach adukacyi, navuki i kultury (JUNIESKA).
Kamientary