Kultura

Amal 300 artystaŭ Vialikaha teatra Biełarusi vystupiać na fiestyvali ŭ Niaśvižy

Amal 300 artystaŭ Nacyjanalnaha akademičnaha Vialikaha teatra opiery i baleta Biełarusi prymuć udzieł u štohadovym fiestyvali «Viečary Vialikaha teatra ŭ zamku Radziviłaŭ», jaki projdzie ŭ Niaśvižy 20-22 červienia. Ab hetym siońnia ŭ čas videabryfinhu paviedamiŭ hienieralny dyrektar teatra Uładzimir Hrydziuška.

Vysokaje mastactva publicy prademanstrujuć opiernyja vykanaŭcy, artysty baleta, simfaničny arkiestr i chor. Muzyčnaje śviata projdzie na niekalkich placoŭkach: va ŭnutranym dvary i teatralnaj zale zamka, haradskoj Ratušy, a taksama kaściole Božaha Cieła.

Dla vystupleńniaŭ va ŭnutranym dvary dadatkova abstalujuć dźvie sceny — dla artystaŭ i arkiestrantaŭ, a taksama miescy dla hledačoŭ. Čakajecca, što pahladzieć śpiektakli zmohuć 1,5 tys. čałaviek.

U hetym hodzie arhanizatary padrychtavali niekalki premjer. Amatary opiery zmohuć atrymać asałodu ad šedeŭra Antonia Saljery «Spačatku muzyka, potym słovy», a pakłońniki chareahrafičnaha mastactva ŭbačać premjeru hetaha teatralnaha siezona — viečar baleta «Sa stahodździa ChICh u stahodździe XXI».

Adkryje prahramu fiestyvalu kancert strunnaha kvinteta «Sierenada» — «Miełodyi kachańnia», jaki projdzie ŭ teatralnaj zale zamka. Salistka opiery Taćciana Traćciak u supravadžeńni virtuoznych muzykantaŭ vykanaje viadomyja ramansy i papularnyja muzyčnyja kampazicyi roznych hadoŭ. U kaściole Božaha Cieła artysty choru i salisty opiernaj trupy teatra pradstaviać kancert z tvoraŭ Stanisłava Maniuški «Z Ojčam adviečnym». 

Upieršyniu ŭ Niaśvižy (unutrany dvor) pakažuć «Karmen» Žorža Bize — znakavy dla teatra śpiektakl. Mienavita z hetaj pastanoŭki ŭ 1933 hodzie i pačałasia historyja Vialikaha. Tady partyju niepakornaj cyhanki vykanała vialikaja Łarysa Aleksandroŭskaja.

Zavieršycca muzyčny marafon hała-kancertam zorak Vialikaha teatra. U prahramie - papularnyja aryi, charavyja sceny, kuplety i duety z załatoha fondu suśvietnaj opiery, a taksama samyja jarkija frahmienty, pa-de-de, adažya i varyjacyi sa słavutych baletaŭ.

Fiestyval «Viečary Vialikaha teatra ŭ zamku Radziviłaŭ» projdzie piaty raz. Prajekt startavaŭ u 2010 hodzie pa inicyjatyvie teatra i pry padtrymcy Ministerstva kultury Biełarusi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»15

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić