Mierkavańni2626

Viktar Marcinovič: Turma jak asnoŭny ńjuśmiejkier

Prosta takoha nikoli nie było. Navat za poźnimi savietami, atmaśfieru jakich ja paśpieŭ zaśpieć. Nie było takoha, kab sadžali i sadžali: sienataraŭ, deputataŭ, vytvorcaŭ kuraciny i srodkaŭ abarony raślin, spartyŭnych mieniedžaraŭ, ajcišnikaŭ i dziejačaŭ kultury. Dy jak! Jany biaruć adrazu pa 15 čałaviek! I dyrektara, i namieśnika, i ŭsich, usich, usich! Z historyi pryhadvajucca tolki 1920-ja i 1930-ja. Ale toj čas sami jahonyja hieroi nazyvali «čyrvonym teroram». Hieroi našaha času kažuć pra «stabilnaść».

Nie zastałosia takoj sacyjalnaj hrupy, jakaja b nie straciła niekaha ŭ hetaj biessensoŭnaj vajnie nieviadoma kaho ź nieviadoma z kim. Pieratvareńnie astrohu ŭ hałoŭnaha pastaŭščyka navin rubryki «Hramadstva» adbyvałasia pastupova.

Nu, vy pryhadvajecie, jak heta było dziesiać ci dvaccać hadoŭ tamu. Adzinkavyja aryšty, jakija na doŭhi čas kałamucili hramadstvu rozum.

Pamiatajecie, jak u 1997-m zamknuli kajdanki na ministry sielskaj haspadarki Vasilu Lavonavu — prosta ŭ jahonym pracoŭnym kabiniecie! I hetuju historyju čynavienstva pierakazvała śviściačym šeptam jašče niekalki hadoŭ, nastolki jana była admietnaja dla etyčnych praktyk spakojnaj Biełarusi. Bandažeŭski, Čyhir u 1999-m — usio heta było niazvykła, turbavała, pužała svajoj niełahičnaściu. A zatrymańnie kiraŭnika MTZ Michaiła Lavonava ŭ 2002-m! Jaho nibyta «pierachapili» pa darozie ŭ Maskvu, u ciahniku: jon, maŭlaŭ, taksama sprabavaŭ źbiehčy, chaj sabie i nie na chutkaści 220 km/h! Ci aryšt Žuraŭkovaj u 2004-m?

Minułyja dziesiacihodździ prajšli pad znakam vyklučnaści zatrymańniaŭ: aryšty sami pa sabie nas chutka pierastali ździŭlać, ale my prynamsi mahli zapomnić proźviščy.

I viedajecie, ja taksama nie chaču kpić z zatrymańnia Čyža, bo jon — adzin z akcioraŭ toj dramy, jakaja jašče zusim niadaŭna nahadvała trahikamiedyju, a ciapier pa svaim uździejańni chutčej pieratvaryłasia ŭ tryler. Z nami, kožnym z nas, u roli patencyjnaj achviary.

Ja nie razumieju, navošta trymać pad vartaj lehiendarnaha redaktara «Presboła» Uładzimira Bieražkova, jaki byŭ nastolki aptymistam, što pahadziŭsia ŭvajści ŭ biełaruski sport u jakaści mieniedžara. Jak i nie razumieju, u čym dakładna vinavaty «dziadźka Vałodzia».

Jaŭhien Baskin i «Servaluks» (15 čałaviek), sienatar Andrej Paŭłoŭski, «Konsuł», i braty Hilmany (spravy nibyta zaviedzienyja na 13 čałaviek), Hanna Šarejka i ZAT «Dajmas» (fihuranty — 7 čałaviek), «Frandesa» — stužka navin ciapier na tracinu składajecca ź infarmacyi pra zatrymańni dy sudy. Pra SSSR kazali: kožny piaty siadzić, usie astatnija vartujuć. Siońnia ŭ Biełarusi tak: adna čverć siadzić, adna — pilnuje i sudzić, adna — baicca i čakaje, adna — vyjšła i ŭžo znoŭ kiruje. Jak zaznačyŭ adzin daśviedčany čałaviek, pryčyna, ź jakoj jany ŭziali modu raźmiarkoŭvać u kiraŭnictva haspadarak byłych asudžanych pa haspadarčych spravach, u tym, što jany dastatkova vychavany turmoj. Na ŭsio hatovyja.

Takim čynam, u krainie, jakaja niekali dała Uschodniaj Jeŭropie Statut VKŁ — to bok ideju pra toje, što ludziej možna asudžać tolki na padstavie fiksavanaha pieraliku pravił, — pačynajecca niejkaje Siaredniaviečča, apryčnina.

Raniej možna było kazać pra zanadta žorstkaje pakarańnie za niaznačnyja złačynstvy. Ciapier ža jość tolki pakarańnie dy «preskrypcyjnyja śpisy», jak było niekali ŭ Rymie. Złačynstva prydumlajecca na chadu. A jak nie prydumlajecca — u prysud zapisvajecca niejkaja niaŭciamnaja tarabarščyna.

I ładna b narod praz kryzis staŭ bolš žorstkim i patrabuje vidoviščaŭ. Ale hety razhuł inkvizicyi, hetaje palavańnie na viedźmakoŭ, prykmietna nie ŭchvalajucca hramadstvam. Na tutbajeŭskim forumie pad artykułam pra asudžeńnie na 5 (!) hadoŭ kupałaŭca Arcioma Barodziča za zachoŭvańnie (zbyt nie dakazany!) marychuany (nie spajsaŭ!) — kamientar«Čałaviek nikomu ničoha nie zrabiŭ drennaha. Ničoha nie skraŭ, nie zabiŭ, nie pakryŭdziŭ nikoha. Za što ŭ turmu?»atrymlivaje 164 łajki. Suprać kamientara «Mała dali. Vyjdzie i znoŭ budzie» vykazvajecca 151 karystalnik — mierkavańnie hledačoŭ pa hetaj dy inšym «hučnych» spravach, akramia chiba što spravy Čyža, vielmi lohka adčuć.

Kožny žychar Mjanmy musić dva razy za žyćcio, u dziacinstvie i ŭ stałym vieku, vypravicca ŭ manastyr na niekalki tydniaŭ.

Žyć z manachami, jeści tolki toje, što daduć, miedytavać, admovicca ad usich asabistych rečaŭ. Praz toje mjanmanskaje hramadstva prasiaknutaje simpatyjaj da manachaŭ-budystaŭ — im zaŭsiody dapamahajuć ježaj, fruktami i navat… cyharetami!

Usie razumiejuć, što sami tam buduć, u manastyry. A kali ŭžo adbyli «abodva terminy», dyk buduć tam dzietki, unuki i h. d. Turma ciapier u biełaruskim hramadstvie — taki ž «vychavaŭčy instytut», jak mjanmanski manastyr. Čym bolš niezrazumiełych pa svajoj lutaści prysudaŭ, čym bolšaje adčuvańnie taho, što heta nie biełarusy asudžajuć biełarusaŭ, ale ŭ krainu pryjšła niejkaja źniešniaja siła, jakaja naviazała tut svaje «paniaćci» i budzie pravić viečna — dyk voś, tym bolšaje spačuvańnie da «manachaŭ», tym bolšaja empatyja. Tym mieniej uchvały tym, chto vartuje ci sudzić. Navat kali tyja zaciatyja teatrały.

Kiejs ź fiłosafam Uładzimiram Mackievičam tolki dadaje karcincy rezkaści. Mackieviča nie było ŭ krainie, ale dva amapaŭcy i adzin učastkovy zaśviedčyli na pracesie, što byŭ i «aktyŭna ŭdzielničaŭ» u mitynhu. Mackievič pakazaŭ piačatki ŭ pašparcie.

Paśla adkładańnia spravy jon vykazaŭ vielmi jomistuju dumku: «Štodzionnaść iłžy ŭ sudach u kamplekcie sa śmiarotnym pakarańniem — heta poŭny tryndziec». I voś niejak adrazu pryhadałasia pra ŭsio: pra adnarukich, asudžanych za plaskańnie ŭ dałoni, pra niamych, što atrymali prysudy za «vykrykvańnie antydziaržaŭnych łozunhaŭ».

Paŭtarusia, hramadstva išło da hetaj abłohi pavolna. Tyja, chto pilnuje i sudzić, spačatku natreniravalisia na «apazicyi». Ciapier jany — hetaksama masava, jak było paśla płoščy ŭ 2010-m, — pierajšli da inšych sacyjalnych hrup. Uklučna z akciorami-kupałaŭcami.

Mesidž vielmi zrazumieły. Nas sprabujuć uzhadavać i vychavać. Zrabić «dobranadziejnymi hramadzianami». Ciapier u turmy ŭžo prykładna toj status, što byŭ niekali ŭ słužby ŭ vojsku. Maŭlaŭ, kožny sapraŭdny mužčyna musić. Turma ŭ svajoj «pavučalnaj roli» pačynaje apiaredžvać carkvu i škołu. Tyja nam kažuć pra sud niabiesny, viertuchai ž pužajuć ułasnym sudom, maŭlaŭ, dla ciabie, pavažany hramadzianin, užo padrychtavanaje miesca na łavie padsudnych. Tolki voś čarha padydzie.

I ja viedaju, što vy adčujecie, pračytaŭšy hety tekst. Piśmieńnik huhnić, by niekali Uładzimir Karalenka pra mukamołaŭ u «Šaści listach biez adkazu»; aŭtar bačyć usio ŭ čornym kolery, nu, zatrymali tam niejkich biźniesoŭcaŭ, akcioraŭ, čynoŭnikaŭ, chaj sabie ich lik užo idzie na dziasiatki, dyk mnie što? Ale pieračytajcie cytatu z Mackieviča. Pieračytajcie jašče raz.

Turma nie musić rabić toje, što pavinnyja rabić carkva i škoła. Turma nie musić być asnoŭnym ńjuśmiejkieram u krainie. Strach — drenny nastaŭnik. Prynamsi, nie iłhać jon dakładna nie navučyć.

Kamientary26

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi aficyjna zarehistravali anałah «Aziempika»1

Hurnievič zaklikaŭ padpisać pietycyju za ŭstalavańnie BČB-ściaha na Hrunvaldskim poli12

«Vielmi cikavyja zajavy sajuźnika Pucina». Kiraŭnik MZS Hiermanii adreahavaŭ na zajavy Łukašenki pra vajnu va Ukrainie7

U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ11

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić