Queen, Leona Ljuis, Eni Lenaks i Soweto Gospel Choir vystupiać na kancercie, pryśviečanym 90-hodździu Nelsana Mandeły.

Queen, Leona Ljuis, Eni Lenaks i Soweto Gospel Choir vystupiać na kancercie, pryśviečanym 90-hodździu Nelsana Mandeły.
Były prezydent Paŭdniovaj Afryki naviedaje Londan, kab pryniać udzieł u mierapryjemstvie, jakoje adbudziecca 27 červienia.
Kancert, jaki adbudziecca ŭ Hajd Parku, naviedajuć 46664 čałavieki – mienavita taki byŭ turemny numar spadara Mandeły padčas jahonaha pažyćciovaha źniavoleńnia.
«46664» – heta j nazva kancertu.
Mierapryjemstva pravodzicca z 2003 hoda pry ŭdziele samoha spadara Mandeły. Tradycyjnaja meta – pryciahnuć uvahu hramadzkaści da prablemaŭ suśvietnaj epidemii ŚNID. Ale hetym razam jano supravadžajecca vinšavańniem spadara Mandeły z 90-hodździem.
Arhanizatary abiaccajuć vystupy mnohich viadomych zorak, niekatoryja ź jakich pakul nie afišujucca – heta budzie sv́jatočny siurpryz dla spadara Mandeły j słuchačoŭ.
20 hadoŭ tamu padobny kancert pravodziŭsia na stadyjonie Ŭembli – z zaklikam vyzvalić spadara Mandełu z turmy, kab jon moh prystojna adznačyć 70-hodździe.
Tady na kancercie vystupili Stynh, Uitni Chjustan dy inšyja vialikija zorki.
Miž inšym, ułasna ŭ dzień naradžeńnia spadara Mandeły, 18 lipienia, ludzi ŭsiaho śvietu zmohuć pavinšavać imianińnika asabista, dasłaŭšy jamu SMS-paviedamleńnie. Fond Nelsana Mandeły ŭžo viadzie adpaviednyja pieramovy z aperatarami mabilnaj suviazi.
Nelsan Mandeła, narodžany ŭ 1918 hodzie, prasłaviŭsia jak zmahar z aparteidam i lider Afrykanskaha Nacyjanalnaha Kanhresu. Za svaju baraćbu jon byŭ asudžany na pažyćciovy termin, i pravioŭ u turmie 27 hadoŭ.
Pa vyjści z turmy ŭ 1990-m, spadar Mandeła pravodziŭ palityku zamireńnia j pieramovaŭ, što dapamahło Paŭdniovaj Afrycy pierajści da šmatrasavaj demakratyi.
U 1993 hodzie Nelsan Mandeła byŭ uznaharodžany Nobeleŭskaj premijaj mira. A ŭ 1994, pa prašeści bolš čym trochsot hadoŭ biełaha kiravańnia – abrany pieršym čarnaskurym prezydentam PAR.
Kamientary